Ďakujem, že aj vďaka 17. novembru 1989 môžem vidieť svet a žiť podľa seba

by Peter Kincel
1 Komentáre
Ďakujem, že aj vďaka 17. novembru 1989 môžem vidieť svet a žiť podľa seba

Ďakujem, že dnes žijem v krajine, ktorá je jedna z najslobodnejších na svete a že Slováci dnes môžu bez väčších problémov vycestovať až do 181 krajín. Čím sa zaraďujeme do prvej desiatky krajín s najsilnejším pasom.

✅ Ďakujem, že môžem ísť v zime kľudne na vianočné trhy vo Viedni bez toho, aby som si vôbec všimol, že som prekročil hranice. A nebol zabitý ako 282 ľudí, ktorí sa kedysi snažili odísť z ČSSR.

✅ Ďakujem, že nemusím žiť za ostnatým plotom a môžem vidieť aj ten krásny svet tam vonku.

✅ Ďakujem, že tieto riadky teraz píšem z Kanady a to, že som sem išiel bola možnosť, nie útek.

Vďaka dnešnej slobode som spoznal 56 krajín, vyskúšal život na Taiwane, v Kanade, v Kolumbii, či v Juhovýchodnej Ázii. Všetko vďaka tomu, že sa živím tým čo ma baví – ako grafický dizajnér podnikám a som na voľnej nohe.

Vážime si slobodu?

Po 30 rokoch od pádu komunizmu je dnes bohužiaľ internet plný zmiešaných názorov a nárekom za starým režimom. Spomienkoví optimisti dookola omieľajú o tom, ako sa tu teraz žije horšie, ako sme len moderní otroci a načo im je sloboda, keď z nej nič nemajú. Je mi z týchto rečí smutno a úprimne ma celkom unavuje, keď tak často vidím, že si ľudia nevážia, čo majú. Pre mňa osobne je sloboda všetkým a tak sa tu aj teraz slobodne rozpíšem k niekoľkým dookola opakovaným vyjadreniam:

„Sme len moderní otroci“

Pre tých, ktorí sa dnes cítia ako otroci: Chcel by som sa spýtať, kedy ste naposledy spravili niečo pre to, aby ste svoju „otrockú“ situáciu zmenili. Napríklad:

  • Kedy ste si naposledy prečítali nejakú knihu, aby ste sa naučili nové veci?
  • Kedy ste sa naposledy začali učiť nejaký svetový jazyk, po ktorom sa vám otvoria ďalšie tisícky dverí a možností?
  • Kedy ste naposledy na vlastnú päsť dokončili nejaký kurz, aby ste získali novú zručnosť?
  • Kedy ste naposledy investovali peniaze do vlastného sebarozvoja, namiesto nejakej materiálnej blbosti do domu?
  • Kedy ste naposledy radikálne zmenili niečo, čo sa vám nepáči? Napríklad prácu? Alebo sa začali venovať úplne iným a novým veciam?

Neverím, že ak sa človek vzdeláva, snaží a robí veci spomenuté vyššie, tak bude otrokom. Niekto sa možno vyhovorí, že na to nemá čas, lebo musí živiť rodinu. Ale nevšimol som si, že by boli úspešní ľudia len bezdetní alebo mali všetci rodičov bohatých papalášov. Nie. To čo ich naozaj odlišuje od samozvaných otrokov je to, že na sebe makajú a nehádžu vinu na demokraciu alebo niekoho iného. Ale naopak – jej možnosti využívajú.

„Demokracia priniesla chudobu“

Naozaj? Tie preplnené nákupné centrá, kde je toľko áut, že má človek problém zaparkovať značia chudobu? Alebo televízor (a keby len jeden) v každej domácnosti? Decká pobehujúce so smartfónmi? Alebo to, že priemerne bežný Slovák trávi ročne na dovolenke v zahraničí aj 2 týždne?Mám pocit, že niektorí pravú chudobu naživo ešte nevideli. Skúste sa prejsť po Mjanmarsku, Kambodži alebo v niektorom zo slumov v Južnej Amerike, aby ste videli, čo znamená chudoba a ako ďaleko od nej máme na Slovensku. Až potom si možno niektorí uvedomia, ako sa tu máme dobre.

„Kvôli demokracii sa tu žije horšie“

To, že máme na Slovensku (ako vo väčšine post-komunistických krajín) slabé platy, zlé cesty, či iné nedostatky nie je problém demokracie a slobody. Keď už treba niekam obrátiť hnev, tak radšej na korupciu a politiku v našej krajine, vďaka čomu sme ani za 30 rokov nedobehli vyspelejší západ.Ľudia, ktorí sú dnes nespokojní, berú život v skorumpovanej krajine a život v demokracii ako jedno a to isté. Ale to je hlúposť, tieto dve veci totiž nie sú synonymá. Pozrime sa napríklad na Viedeň, kde komunizmus nebol a kde im posledných 30 rokov nevládli prezlečení komunisti – každoročne vyhráva v rebríčku ako najlepšie mesto na život a pritom je od nás len 70 km. A to je len jeden z mnohých príkladov.

„Mladí ľudia nemajú nárok na názor, lebo vtedy nežili“

Toto je argument mnohých ľudí so spomienkovým optimizmom. Mladí ľudia narodení po roku 1989 vraj majú držať hubu, lebo nevieme porovnávať a nežili sme vtedy. Nuž, na to poviem jediné – váš subjektívny dojem nemení históriu a komunizmus je rovnaké zlo, aj keď si naň spomínate v dobrom. Historická pamäť a objektívne pramene sú totiž dôležitejšie ako nostalgické spomínanie. Verím, že ani mnohí z tých, čo to tvrdia, nezažili druhú svetovú vojnu, holokaust, hon na čarodejnice, či genocídu v Kambodži alebo vo Rwande a aj tak vedia, že by práve vtedy na týchto miestach nechceli žiť. Človek nemusí v nejakej dobe žiť, aby ju vedel s kľudným svedomím odsúdiť.

„Ale vtedy mal každý prácu a byt!“

Možno áno, ale napriek tomu si myslím, že „mať byt a zaručenú prácu“ by nemalo byť vymenené za osobnú slobodu naložiť so životom podľa seba. A už duplom by to nemalo byť dôležitejšie ako ľudský život:

  • V rokoch 1948 – 1989 bolo na hraniciach ČSSR zabitých 282 ľudí
  • Mali sme 200 000 politických väzňov
  • 4495 ľudí zomrelo vo väzení
  • 248 ľudí bolo popravených
  • 108 ľudí zahynulo pri okupácii v 1968

To však mnohých nostalgických spomínačov netrápi, hlavne že boli byty a práca. Zaujímavé, čo človeku stačí na to, aby túžil po návrate do takéhoto režimu. Naozaj je ten materializmus v nás tak hlboko zakorenený, že ľudia dokážu kvôli pár istotám ignorovať smutné čísla uvedené vyššie?

„Ľudia dnes radšej utekajú do zahraničia“

Omyl. Ak dnes odídeš do zahraničia, aby si sa mal lepšie, tak sa to volá možnosť. Útek sa to volalo pred rokom 1989. Áno, dnes síce tisíce ľudí odchádzajú za prácou do krajín s lepšou ekonomikou, ale opäť, je to chyba demokracie? Neodchádzajú tí ľudia náhodou do krajín, kde je demokracia a kapitalizmus dlhšie ako u nás? Napríklad Anglicko, Švajčiarko, Rakúsko, či Švédsko? Nevšimol som si, že by išli húfne do krajín bývalého východného bloku. Treba tiež spomenúť, že pred rokom 1989 z ČSSR utieklo viac ako 170 000 ľudí. Riskovali svoje životy, aby sa dostali preč. Zaujímavé – keď u nás bolo tak dobre, prečo to nebolo naopak a prečo ľudia z toho skazeného nefunkčného západu neutekali k nám?

Zhrnutie na záver

Dnes je na každom z nás, ako so svojím životom naloží. Sloboda a demokracia znamená aj to, že sme teraz každý za seba viac zodpovední, aj keď mi je smutno z toho, že to niektorí nezvládajú a radšej by to vymenili za plotom ohraničenú krajinu, kde ťa na hraniciach odjebú ako prašivého psa. Život v demokracii nie je dokonalý, ale prirovnal by som to k pokru. Každý z nás má na začiatku iné karty. Niekto horšie, niekto lepšie. Je však len na nás, ako sa s nimi naučíme hrať. Niekto kvôli zlým rozhodnutiam prehrá aj so silnými kartami, niekomu sa podarí vyhrávať, aj keď nemá na ruke nič. A keď sa ti nedarí pri jednom stole, kľudne ho môžeš vymeniť za iný, nikto ti brániť nebude. A o tom to je – o nekonečne možností, ktoré dnes máme.

Ďakujem predchádzajúcej generácii za 17. november 1989. Sloboda a možnosť nakladať so svojím životom ako uznám za vhodné je pre mňa všetkým, akokoľvek pateticky to znie. Takže fakt. Úprimne ďakujem.

4.6/5 - (8 votes)

Možno sa vám bude páčiť

1 Komentáre

Jaroslav 17. novembra 2019 - 19:07

Zastávam sa obsahu článku, z ktorého vidieť nezaťažený pohľad mladšieho človeka na rozdielny život za komunizmu a po ňom. Nostalgicky spomínajú na komunizmus tí, čo mali výhody oproti ostatným a väčšina, zvyknutá podľa rímskeho ‚chlieb a hry‘. A takýto systém musel trpeť hospodárskym a morálnym rozkladom a prišiel čas, keď skolaboval zvnútra. Lebo pre život nestačí zamestnanie, bývanie, prípadne auto a dovolenka pri Čiernom mori. A tí, ktorí už žijú slobodne a využívajú možnosti, nech si toho vážia.

Odpovedať

Zanechajte mi tu koment