Hrebeňovka Nízkych Tatier – jedna z najkrajších túr na Slovensku! Návod, tipy a fotogaléria.

by Peter Kincel
23 komentárov
Hrebeňovka Nízkych Tatier - návod, tipy a fotogaléria.

Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí právom medzi najkrajšie turistické trasy na Slovensku. Túra prechádza rozmanitým hrebeňom a krásnou prírodou a takmer počas celej trasy ponúka nádherné výhľady na Demänovskú dolinu a Vysoké Tatry.  Dĺžka hrebeňovky je približne 100 km a bežný turista ju zvládne za 4 až 5 dní. V tomto návode a fotogalérii sa zameriam na tipy a rady pre 4-dňovú verziu. Tak poďme na to!

Túru odporúčam všetkým mierne pokročilým turistom, ktorí by ju mali zvládnuť bez problémov. Spísal som údaje o základných parametroch trasy, možnostiach ubytovania, informácie o tom, čo si pobaliť a kde nájdeš na hrebeni pitnú vodu. V druhej časti nájdeš bohatú fotogalériu a môj cestopis z hrebeňovky Nízkych Tatier.

Základné údaje o trase, ktorú budem popisovať:

  • Dĺžka: Hrebeňovka Nízkych Tatier má aj zo zaradením vrchu Ďumbier 97,6  km.
  • Profil trasy: Celkové stúpanie 5600 metrov a celkové klesanie 5505 metrov
  • Štart túry: Telgárt, námestie
  • Cieľ túry: Donovaly
  • Značkovanie: Celý čas pôjdeš po červenej značke, čo výrazne uľahčuje orientáciu.
  • Mapa trasy so všetkými bodmi: https://mapy.hiking.sk/?hpid=KJx9p

Možnosti prespania a ubytovania na hrebeňovke

NÁZOV UBYTOVANIACENA
Útulňa Andrejcová (tu prespíme prvú noc)0 €
Útulňa Ramža0 €
Ubytovanie v sedle Čertovica - rôzne chaty a penzióny
(napríklad Penzión STIV Čertovica za 38 € za dvojlôžkovú izbu)
Rôzne ceny
Chata M.R.Štefánika pod Ďumbierom21 €
Kamenná chata na ChopkuTreba kontaktovať chatu.
útulňa Ďurková pod Chabencom5 €
Malý prístrešok v Hiadeľskom sedle0 €

Čo si pobaliť na hrebeňovku Nízkych Tatier

  • Spacák a prípadne aj karimatku.
  • Čelovku alebo baterku, pre prípad, že budeš musieť kráčať v tme, alebo pôjdeš v noci na latrínu
  • Batoh, ktorý máš otestovaný a vieš, že ti s ním neodídu kríže, alebo že sa cestou nerozpadne
  • Kvalitné a na horách už dobre otestované topánky. Toto je základ ako sa vyhnúť otlakom a bolestivým chodidlám. Mnohí volia ťažké turistické vibramy, ale za seba odporúčam pohodlnejšie a ľahšie topánky určené na trailové behy v kopcoch. V Nízkych Tatrách sa prevažne kráča po lesoch a v kosodrevine, skalnatý a drsný terén ako vo Vysokých Tatrách je skôr ojedinelý.
  • Turistické palice. Skvelo odľahčia záťaž na nohách a na chrbte. Ja som nemal, ale rovnako dobre mi poslúžili aj konáre z lesa.
  • Repelent proti komárom a kliešťom.
  • Mobil a power bank, aby si mal v núdzovej situácii mal vždy po ruke nabitý telefón.
  • Opaľovací krém a ochranný krém na pery, ktoré môžu byť vplyvom slnka a vetru poničené a bolestivé.
  • Magnézium ako základný minerál na uvoľnenie svalstva. Pomôže ti vyhnúť sa kŕčom z vyčerpania alebo dehydratácie.
  • V lekárničke: Lieky proti bolesti a horúčke, obväz a hlavne náplaste na otlaky a tiež nezabudni na čierne uhlie alebo iné lieky proti hnačke, ktorá vie poriadne znepríjemniť niekoľkodňovú túru.
  • Oblečenie je na tebe, ale odporúčam kvalitnú goretexovú bundu, ktorú neprefúkne, nepremokavé nohavice a v prípade dažďa a blata sa zídu aj návleky. Veľmi sa mi osvedčilo termoprádlo. Na hrebeni môže fúkať aj páliť slnko, tak nezabudni ani na vhodnú pokrývku hlavy.
  • Jedlo podľa vlastného uváženia. Budem sa mu venovať v ďalšej časti.

Jedlo a stravovanie na hrebeňovke v Nízkych Tatrách

  • Teplé jedlo a občerstvenie na trase nájdeš v sedle Čertovica, na Chate M.R.Štefánika pod Ďumbierom, na Kamennej Chate pri Chopku a teplé občerstvenie ponúkajú aj v útulni Ďurková pod Chabencom.
  • Mnohí ľudia si so sebou berú na hrebeňovku plynový varič a výbavu na varenie. Mne osobne sa to zdá pri 4 – 5 dňovej túre ako zbytočná záťaž a dá sa to zvládnuť aj bez nej, ak si až príliš nepotrpíš na zohriate jedlo a teplý čaj.
  • Za dobrý zdroj energie považujem sacharidové jedlá. Za seba odporúčam ovsené vločky, müsli a proteinové tyčinky a sušené ovocie s orieškami. Klasika na túry je aj chlieb, syrčeky, saláma a rôzne nátierky, prípadne konzervy (avšak pozor na žalúdok 😀 )

Zdroje pitnej vody

Na celej trase hrebeňa Nízkych Tatier pitnú vodu nájdeš tu: Telgárt (ubytovanie alebo obchod), útulňa Andrejcová, sedlo Priehybka, sedlo Priehyba, útulňa Ramža, sedlo Čertovica (chaty, motorest), Chata M. R. Štefánika, Kamenná chata, útulňa Ďurková, Skalka, Hiadeľské sedlo, Donovaly.

Všeobecné rady a tipy

  • Nepreháňaj to s množstvom vecí, aby si nemal ťažký batoh. Čím úspornejšie sa pobalíš, tým lepšie si hrebeňovku užiješ. Ver mi, že počas tých 100 km budeš cítiť každý gram navyše. Toto je fakt pravidlo číslo 1!
  • Toto neplatí pri vode. Tam sa neobmedzuj a proste jej zober veľa. Najväčší a najčastejší prúser, ktorý sa ti na hrebeni môže stať je, že sa ti minie voda. Kráčať dehydrovaný je naozaj otras a každá minúta pre teba bude utrpenie. Preto si vždy stráž zásoby vody a maj poznačené zdroje pitnej vody na trase.
  • Pre lepšiu navigáciu odporúčam stiahnuť GPS aplikáciu Maps.me, kde si môžeš stiahnuť mapu Slovenska (pre jej použivanie nepotrebuješ internet) v ktorej môžeš sledovať, či si stále na trase. Občas v nej bývajú zaznačené aj pramene. Nie je na škodu mať aj vytlačené mapy Nízkych Tatier.
  • Každý deň odporúčam privstať čo najskôr a vyraziť na plánovaný úsek zavčasu. Jednak býva ráno v horách lepšie počasie a jednak dorazíš k ďalšiemu ubytovaniu alebo útulni skôr. V sezóne môžu byť útulne naozaj plné a to hlavne cez víkendy. Takže kto skôr príde, tomu sa skôr ujde normálne miesto.
  • Odporúčam zobrať píšťalku alebo aspoň vydávať počas túry nejaké zvuky a nekráčať v úplnom tichu. Kvôli tomu, aby ste zvieratám a hlavne medveďom dali možnosť na to, aby sa vám vyhli 🙂

Deň 1: Telgárt – Útulňa Andrejcová


Popis trasy: Telgárt – prameň Zubrovica – Kráľova hoľa – Stredná hoľa – Orlová – Bartková – Ždiarske sedlo – Andrejcová – útulňa Andrejcová.

Hneď na začiatok silné prevýšenie, Kráľová hoľa aj večerné Tatry

Po prenocovaní v obci Telgárt vyrážame na túru v trojčlennom zložení. Ja (Peťo) a moji kamaráti Roman a Lucia. Hneď začiatok hrebeňovky nás poriadne potrápi, pretože na výstup na Kráľovu Hoľu treba zdolať kilometrové prevýšenie. Tesne pod vrcholom dostávam do nôh kŕče, ale našťastie to bolo prvý aj posledný krát. Na Kráľovej Holi sa podpisujeme do turistickej knihy, porobíme pár fotiek pri vysielači a pokračujeme hrebeňom k Útulni Andrejcova.

Hore po hrebene sa už šľape príjemne, nečakajú nás žiadne veľké prevýšenia, len mierne klesanie k útulni. Počas cesty nás zastihne dážď a keďže som si zobral dosť debilný pršiplášť, tak si celkom ponadávam (pouč sa – výbavu nikdy netreba podceniť a dobre si ju predtým otestuj).  K útulni prichádzame celkom zavčasu a ešte tam nie je veľa ľudí. Okrem jedného českého pána, ktorý všade bol a všetko videl. Doslova ľudia, hocijaké miesto na svete by ste spomenuli, tak by vám povedal „Jó, tam jsem byl, tam je to hezký“ 🙂  Neskôr sa útulňa začne zapĺňať a niektorí ľudia bohužiaľ musia nocovať aj vonku. Večer si ešte vychutnávame pohľad na slnkom zaliate Vysoké Tatry v diaľke a a unavení si líhame do spacákov.

Prvá časť hrebeňovky - výstup z Telgártu na Kráľovu Hoľu.

Prvá časť hrebeňovky – výstup z Telgártu na Kráľovu Hoľu.

Uprostred leta míňame cestou potôčiky a rozkvitnutú nízkotatranskú flóru.

Uprostred leta míňame cestou potôčiky a rozkvitnutú nízkotatranskú flóru.

Kráľova Hoľa - jeden z najznámejších kopcov na Slovensku. Ale na jej vrchole zelený strom nehľadajte.

Kráľova Hoľa – jeden z najznámejších kopcov na Slovensku. Ale na jej vrchole zelený strom nehľadajte.

Na sever od hrebeňa a po našej pravej strane sa hneď ukazujú majestátne Vysoké Tatry.

Na sever od hrebeňa a po našej pravej strane sa hneď ukazujú majestátne Vysoké Tatry.

Orlová 1839 m.n.m. - hoľa, ktorou si prejdete počas cesty hrebeňom. Tu je celé skromné osadenstvo našej túry (Peťo, Lucia a Roman).

Orlová 1839 m.n.m. – hoľa, ktorou si prejdete počas cesty hrebeňom. Tu je celé skromné osadenstvo našej túry (Peťo, Lucia a Roman).

V západnej časti Orlovej je kríž a výhľad na dolinu.

V západnej časti Orlovej je kríž a výhľad na dolinu.

Prvý deň túry je vcelku nenáročný. Zabrať ti dá len začiatok s výstupom na Kráľovu Hoľu, neskôr sa kráča už po hrebeni.

Prvý deň túry je vcelku nenáročný. Zabrať ti dá len začiatok s výstupom na Kráľovu Hoľu, neskôr sa kráča už po hrebeni.

Počas prvého dňa hrebeňovky nás zastihol aj dážď a museli sme vytiahnuť pršiplášte.

Počas prvého dňa hrebeňovky nás zastihol aj dážď a museli sme vytiahnuť pršiplášte.

Úspešne sme prišli až do útulne Andrejcová. Keďže sme boli jedny z prvých, ušlo sa nám normálne miesto na drevených posteliach.

Úspešne sme prišli až do útulne Andrejcová. Keďže sme boli jedny z prvých, ušlo sa nám normálne miesto na drevených posteliach.

Prvý deň končíme pohľadom na večerné Vysoké Tatry.

Prvý deň končíme pohľadom na večerné Vysoké Tatry.


Deň 2: Útulňa Andrejcová – Sedlo Čertovica


Popis trasy: Útulňa Andrejcová – sedlo Priehybka – Veľká Vápenica – sedlo Priehyba – Kolesárová – Oravcová – Zadná hoľa – sedlo Homôľky – Havrania poľana – útulňa Ramža – Jánov grúň – Bacúšske sedlo – sedlo za Lenivou – sedlo Čertovica (motorest)

Najnudnejší deň hrebeňovky, dehydratácia aj zablúdenie

Tento deň je prevýšeniami dosť náročný a doslova je to cesta hore dole. Je dosť demotivujúce ak vyjdeš na kopec a tam zistíš, že musíš zase zísť dole do sedla. A potom znova. A znova. Prvá časť túry je však pekná, Vysoké Tatry máme ako na dlani a celkom si užívame výhľady. Pred Romanom a Luciou mám celkom náskok, ale vždy ich pri nejakom rozcestníku čakám. Bohužiaľ oboch trápia otlaky a navyše Roman nesie naozaj veľký a ťažký batoh, takže sa nám nedarí držať rovnaké tempo.

Zle sme si to vyrátali s vodou a tak sa nám všetkým rýchlo míňajú zásoby. Trasa navyše začína prechádzať cez víchricou (alebo ľuďmi?) poničené prostredie a tak je kráčanie naozaj neúnosné. Ponáhľam sa k útulni Ramža, aby som si nabral vodu. Zdá sa mi, že časy na rozcestníkoch vôbec nesedia a aj keď mám tempo rezké, chôdza mi trvá oveľa dlhšie ako časy uvedené na tabuľkách. Pri Ramži konečne dopĺňam vodu a čakám na Romana a Luciu. Tí však vôbec nechodia. Mobil mám vybitý a začínam si uvedomovať, že som spravil sprostosť, že som sa pri nich nedržal. Po 40 minútach čakania idem naspäť lesom naproti nim, avšak ani po 30 minútach nie je po kamarátoch ani stopy.

Vzdávam to a otáčam to naspäť, aby som sa čo najskôr dostal do sedla Čertovica, kde máme v motoreste rezervované ubytovanie. Cesta mi trvá viac ako dve hodiny, nikoho nestretávam a nie je mi tak úplne jedno, že kráčam lesom sám a neviem čo je s kamarátmi. V motoreste Čertovica sa od recepčnej dozvedám, že tam majú rezerváciu nejakí ľudia, ale že zablúdili v lese. Hneď mi doplo, že to bude Roman s Luciou… Čakám tu na nich takmer dve hodiny, prichádzajú za tmy, sú nahnevaní, naozaj zničení a očividne frustrovaní. Niekde vraj zle odbočili a stratili kvôli tomu niekoľko hodín. Navyše majú naozaj škaredé otlaky. Nie zrovna ideálny deň končíme spánkom v normálnych posteliach.

Na druhý deň ráno máme opäť napravo od seba Vysoké Tatry ako na dlani.

Na druhý deň ráno máme opäť napravo od seba Vysoké Tatry ako na dlani.

Prvá polovica dňa ubieha fajn a ponúka krásne výhľady na okolitú prírodu a kopce.

Prvá polovica dňa ubieha fajn a ponúka krásne výhľady na okolitú prírodu a kopce.

Neskôr však prichádza únava, máme málo vody a samotná túra je veľmi nezáživná.

Neskôr však prichádza únava, máme málo vody a samotná túra je veľmi nezáživná.

Útulňa Ramža. Okolie nie je príliš zaujímavé. Z tejto časti túry nemám takmer žiadne fotky.

Útulňa Ramža. Okolie nie je príliš zaujímavé. Z tejto časti túry nemám takmer žiadne fotky.

Motorest Čertovica v sedle Čertovica, kde končíme druhý deň.

Motorest Čertovica v sedle Čertovica, kde končíme druhý deň.


Deň 3: Sedlo Čertovica – Útulňa Ďurková pod Chabencom


Popis trasy: Čertovica (motorest) – Rovienky – Lajštroch – Kumštové sedlo – Panská hoľa – Malý Gápeľ (Besná) – rázcestie Králička – Králička – Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom – rázcestie na Krúpovo sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier – Krúpovo sedlo – Demänovské (Široké) sedlo – Kamenná chata na Chopku – Chopok – Dereše – sedlo Poľany – Poľan – Krížske sedlo – Kotliská – Chabenec – Malý Chabenec – útulňa Ďurková pod Chabencom

Najkrajšia časť hrebeňovky, vrch Ďumbier a prekrásne výhľady

Ráno sa budíme v motoreste Čertovica. Lucia to bohužiaľ kvôli otlakom musí vzdať a rozhodne sa ísť autobusom domov. Kráčať ďalej by bolo pre ňu neznesiteľné. S Romanom pokračujeme ďalej. Hneď ráno nás čaká ťažký výstup strmo hore, pri ktorom sa poriadne zadýchame a spotíme. Výhľady sú však v tento deň krásne a kráčať po hrebeni je jedna radosť. Pokračujeme až k Štefánikovej chate, kde si dávame pauzu a odtiaľ sa poberáme na Ďumbier.

Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier a je to fakt parádne miesto s čarovnými výhľadmi. Pripíjame rumom, porobíme fotky a pokračujem západne smerom na Chopok. Na Kamennej chate si doprajeme polievku, na pár minút sa rozhliadneme na Chopku a opäť ešte v plnej energii mierime na Dereše. Počas celej hrebeňovky sme vždy stretli len niekoľko ľudí, ale v okolí Chopku to naozaj žije a je to tu ako na námestí. Medzi ľuďmi v rifliach, ktorí sem vyšli lanovkou na kávičku sa s batohom a prepoteným tričkom cítim divne.

Z Derešov pokračujeme zostupom do Krížskeho sedla a odtiaľ zase so strmím stúpaním hore na Kotliská. Energia sa nám začína míňať. Prechádzame cez vrch Chabenec a na nálade nám nepridáva ani neďaleká a hlučná búrka. Našťastie sa jej vyhýbame a dokonca sa nám ukáže zvedavý kamzík, ktorý pózuje len niekoľko metrov od nás. Z Chabenca konečne zostupujeme do útulne Ďurková, kde nás privíta milý chatár so šošovicovou polievkou. Okrem nás tu nocuje len jedna 60+ ročná pani, ktorá vraj behá hrebeňovku Nízkych Tatier za 2 – 3 dni. V takom veku jej patrí všetok rešpekt. Unavení po dlhom dni zaspávame…

Hneď ráno musíme zo sedla Čertovica zdolať veľké prevýšenie, aby sme sa dostali opäť na hrebeň. Výhľad však stojí za to.

Hneď ráno musíme zo sedla Čertovica zdolať veľké prevýšenie, aby sme sa dostali opäť na hrebeň. Výhľad však stojí za to.

Kosodrevinou pokračujeme ďalej po hrebeni.

Kosodrevinou pokračujeme ďalej po hrebeni.

Na hrebeni si robíme niekoľko krátkych prestávok a užívame si výhľady. Počasie je naozaj na jednotku.

Na hrebeni si robíme niekoľko krátkych prestávok a užívame si výhľady. Počasie je naozaj na jednotku.

Chata M.R.Štefánika pod Ďumbierom. Tu si robíme prestávku na pivo, dopĺňame zásoby vody a pokračujeme k Ďumbieru.

Chata M.R.Štefánika pod Ďumbierom. Tu si robíme prestávku na pivo, dopĺňame zásoby vody a pokračujeme k Ďumbieru.

Pod Ďumbierom sa drží sneh aj uprostred leta.

Pod Ďumbierom sa drží sneh aj uprostred leta.

Ďumbier je s výškou 2 043 metrov najvyšší vrch Nízkych Tatier.

Ďumbier je s výškou 2 043 metrov najvyšší vrch Nízkych Tatier.

Vrch Ďumber ponúka krásne pohľady a je to jeden z najkrajších bodov celej hrebeňovky.

Vrch Ďumber ponúka krásne pohľady a je to jeden z najkrajších bodov celej hrebeňovky.

Vieš ako som spomínal, že treba myslieť na každý gram v batohu? To neplatí pre rum, ktorý dokáže zahriať aj pomôcť v situáciách, keď klesá morálka. Tu sme si dali za jeden za zdolanie najvyššieho bodu hrebeňa.

Vieš ako som spomínal, že treba myslieť na každý gram v batohu? To neplatí pre rum, ktorý dokáže zahriať aj pomôcť v situáciách, keď klesá morálka. Tu sme si dali za jeden za zdolanie najvyššieho bodu hrebeňa.

Z Ďumbiera pokračujeme opäť po červenej značke na Chopok.

Z Ďumbiera pokračujeme opäť po červenej značke na Chopok.

Kamenná chata pod Chopkom. Užívame pivo a polievku a potom prejdeme tých pár výškových metrov hore na Chopok.

Kamenná chata pod Chopkom. Užívame pivo a polievku a potom prejdeme tých pár výškových metrov hore na Chopok.

Výhľad z Chopku (2 024 m.), ktorý je najturistickejším miestom celej hrebeňovky Nízkych Tatier.

Výhľad z Chopku (2 024 m.), ktorý je najturistickejším miestom celej hrebeňovky Nízkych Tatier.

Smutný pohľad na bager v Národnom parku Nízke Tatry (neďaleko Chopku.)

Smutný pohľad na bager v Národnom parku Nízke Tatry (neďaleko Chopku.)

Túra pokračuje smerom na Dereše.

Túra pokračuje smerom na Dereše.

Hrebeň pokračuje cez Poľanu.

Hrebeň pokračuje cez Poľanu.

Z Poľany schádzame do sedla Krížske sedlo. Odkiaľ nás čaká náročnejší výstup na Kotliská.

Z Poľany schádzame do sedla Krížske sedlo. Odkiaľ nás čaká náročnejší výstup na Kotliská.

Prechádzame cez Kotliská a Chabenec, vyhýbame sa búrke a sme už naozaj dosť unavený.

Prechádzame cez Kotliská a Chabenec, vyhýbame sa búrke a sme už naozaj dosť unavení.

Náladu nám však zlepšuje zvedavý kamzík na vcrhu Chabenec.

Náladu nám však zlepšuje zvedavý kamzík na vcrhu Chabenec.

Kamzíka fotíme len niekoľko metrov od nás.

Kamzíka fotíme len niekoľko metrov od nás.

Z Chabenca konečne zostupujeme k útulni Ďurková. Platíme za nocľah 5 eur a tiež si doprajeme teplú šošovicovú polievku. Toto bol najnáročnejší aj najkrajší deň.

Z Chabenca konečne zostupujeme k útulni Ďurková. Platíme za nocľah 5 eur a tiež si doprajeme teplú šošovicovú polievku. Toto bol najnáročnejší aj najkrajší deň.


Deň 4: Útulňa Ďurková – Donovaly


Popis trasy: Útulňa Ďurková pod Chabencom – sedlo Ďurkovej – Ďurková (hoľa) – sedlo Zámostskej hole – Zámostská hoľa – sedlo Latiborskej hole – Latiborská hoľa – sedlo pod Skalkou – Skalka – Košarisko – Veľká Chochuľa – Stredná Chochuľa – Malá Chochuľa – Prašivá – Hiadeľské sedlo (táborisko) – Kozí chrbát – sedlo Hadlanka – Handliarka – Kečka – sedlo Moštenický príslop pod Kečkou – Barania hlava – Vrchlúka – Donovaly, Donovalské sedlo

Záverečný pochod, popadané stromy a príchod do cieľa

Ráno z Ďurkovej pozorujeme inverziu, naberáme vodu v neďalekom prameni a kráčame smerom na hlavný hrebeň. Výhľady sú pekné, nezdolávame žiadne veľké prevýšenia, ale tá cesta je naozaj nekonečná! Štvrtý deň na hrebeni sme už celkom unavený a nie je nám príliš do reči. Jediné, čo občas zo seba vypustíme je nadávka alebo povzdych. Chvíľu dokonca kráčame za dažďa v pršiplášťoch. Predchádzajúci deň bol highlight celej trasy a síce je okolie kopca Veľká Chochuľa naozaj pekné, už zrejme tie výhľady nevieme dostatočne oceniť.

Prechádzame cez zdanlivo nekonečný Kozí Chrbát a dostávame sa do lesov v okolí Donovalov. Tu na nás čakajú popadané stromy, ktoré križujú trasu. Ich preliezanie a obchádzanie je dosť ťažké a dokonca kvôli tomu zablúdime a strácame dobrú hodinu. Nakoniec sa však vymotáme a Donovaly sú už na dohľad. Po takých frustrujúcich posledných hodinách na Romana doliehajú emócie a vidím na ňom, že je so slzami v očiach naozaj šťastný, že sme v cieli. Neviem si predstaviť, v akej bolesti musel kvôli otlakom kráčať. Prichádzame až do sedla k hlavnému rozcestníku, kde robíme záverečnú fotku a tešíme sa, že sme tých 100 km s prevýšením cez 5500 metrov dali. Zvládli sme to a ten pocit je perfektný!

Z Ďurkovej nás opäť čaká klasické ranné stúpanie späť na červenú značku hrebeňa.

Z Ďurkovej nás opäť čaká klasické ranné stúpanie späť na červenú značku hrebeňa.

Pokračujeme cez Latiborskú Hoľu, Veľkú Hoľu a Skalku až na Košarisko.

Pokračujeme cez Latiborskú Hoľu, Veľkú Hoľu a Skalku až na Košarisko.

Prechádzame tiež cez kopec Veľká Chochula. V tento deň sme už naozaj unavení a aj keď sú výhľady krásne, nie je nám do reči a tak kráčame celý čas mlčky.

Prechádzame tiež cez kopec Veľká Chochuľa. V tento deň sme už naozaj unavení a aj keď sú výhľady krásne, nie je nám do reči a tak kráčame celý čas mlčky.

Prechod hrebeňom a zostup k Donovalom sa nám zdá nekonečný. Pri Hiadeľskom sedle naberáme vodu a pokračujeme cez Kozí chrbát.

Prechod hrebeňom a zostup k Donovalom sa nám zdá nekonečný. Pri Hiadeľskom sedle naberáme vodu a pokračujeme cez Kozí chrbát.

V okolí Donovalov nás čaká mnoho popadaných stromov po víchrici (leto 2014). Niekoľko krát kvôli ich obchádzaniu blúdime a sme už fakt frustrovaní.

V okolí Donovalov nás čaká mnoho popadaných stromov po víchrici (leto 2014). Niekoľko krát kvôli ich obchádzaniu blúdime a sme už fakt frustrovaní.

Konečne v cieli! Takmer 100 km v nohách, špinaví a zničení, ale ten pocit, že sme to zvládli je na nezaplatenie :)

Konečne v cieli! Takmer 100 km v nohách, špinaví a zničení, ale ten pocit, že sme to zvládli je na nezaplatenie 🙂


Moje dojmy – aká je hrebeňovka Nízkych Tatier?

Nízke Tatry sú krásnou časťou Slovenska a túrou po hrebeni ich človek spozná naozaj do hĺbky.  Hrebeňovka nám ponúkla pekné výhľady na rozmanitú krajinu, cesty lúkami, kosodrevinou a občas aj vysokohorským terénom. Počas cesty sme stretli mnoho priateľských ľudí, dali sme zabrať nohám a prekonali naše vtedajšie limity. U mňa osobne táto hrebeňovka posilnila lásku k horám a diaľkovým pochodom a odvtedy sa do kopcov vraciam stále častejšie. Tento zážitok určite odporúčam.

Ak sa ti článok páči a je podľa teba užitočný, nezabudni ho ohodnotiť 5 hviezdičkami alebo zazdieľať.  Dúfam, že ťa tipy a popis inšpirujú, aby si podobnú trasu vyskúšal aj ty a spoznal naše hory trošku viac 😉

4.8/5 - (145 votes)

Možno sa vám bude páčiť

23 komentárov

Karol 1. októbra 2018 - 8:09

Túto hrebeňovku som absolvoval v r.1982 ale opačným smerom.Nás bolo 12,spárovaných.

Odpovedať
Peter Kincel 3. októbra 2018 - 12:06

Super 🙂 Aj z tej opačnej strany to musel byť zážitok a hlavne pred toľkými rokmi tam asi tiež tá vegetácia bez vyrúbaných lesov vyzerala lepšie ako dnes.

Odpovedať
BarSurak 5. októbra 2018 - 12:06

skvelý článok, už sa neviem dočkať dalšieho leta aby som tuto turu zorganizovala 🙂

Odpovedať
Peter Kincel 9. októbra 2018 - 23:00

Ďakujem a držím palce, nech to ďalšie leto vyjde 🙂

Odpovedať
Zuzana Roby 8. októbra 2018 - 12:28

Vdaka za vynikajuce typy, uzasny a poucny clanok.

Odpovedať
Peter Kincel 9. októbra 2018 - 23:01

Nie ja za čo, rád pomôžem užitočným článkom 🙂

Odpovedať
Ján Vicen 3. februára 2019 - 16:32

Tak že si len cestovateľ, môžem konštatovať že správny turista po slovenských horách by nenarobil toľko chýb ako sa to stalo v tvojom prípade. Na hrebeňovku Nízkych Tatier sa chodí veľmi vhodne vystrojený a aj vyzbrojený, ostatné plánovanie trasy nekomentujem. Dôsledná príprava na prechod bola nedostatočná, šťastie , že ste boli aspoň zo začiatku traja. Celý opísaný úsek som absolvoval veľmi dávno, keď že turistiku vykonávam už dobrých 38 rokov a vodím ľudí po našich horách, dnes aj zrúcanín hradov. Možno by som Ti mohol byť tiež vhodný partner na túrach po Slovensku, možno by som mohol poslať aj celoročný turistický program o.z. INVERZIA SLOVENSKO so sídlom v Banskej Bystrici. Mám aj 7 dobrých tipov na realizáciu návštev – túr a následne napísania tvojho blogu . S pozdravom Ján Vicen.

Odpovedať
Peter Kincel 3. februára 2019 - 16:55

A čo konkrétne sa vám nepozdáva? Aké chyby sme narobili a ako viete že sme neboli dostatočne vybavený a pripravený? Alebo je váš komentár len reklamou na vaše služby? Ja sa turistike síce nevenujem 38 rokov, ale mám s ňou mnohé skúsenosti a venujem sa aj jej extrémnym variantám naozaj pravidelne, nie len na Slovensku. Môžem vás ubezpečiť, že som bol vždy dobre pripravený a vybavený a nič iné by som neradil ani mojim čitateľom 🙂

Odpovedať
Milan H 8. apríla 2019 - 22:49

Aj negatívna reklama je reklama. Že.
Pán Vicen zaťal trošku vedľa, možno len rozdiel generácií zvyšuje nezdravo sebavedomie.
Za mňa skvelo popísané, dovolil som si uložiť link ako vodítko k plánovanej trase na toto leto. A prajem veľa zdaru Petrovi a partii.

Odpovedať
Adrián 27. júna 2019 - 15:46

Ďakujem veľmi pekne za tento článok veľmi užitočný, uľahčil prípravu a plánovanie trasy.

Odpovedať
MoniBa 28. júna 2019 - 14:41

pekne prehľadne napísané, hlavne pramene pitnej vody sú podstatné a miesta na prespanie. Je to smer, ktorým ľudia chodia častejšie, my sme sa pokúsili ísť z opačnej strany a tiež za 4dni. Čudujem sa, že ste stretli málo ľudí, ktorí trasu prechádzajú. Tretí deň sme v sedle Priehyba túru ukončili a zišli do Heľpy. Na margo toho si myslím, že správni parťáci sa nemajú opúšťať a mali by sa mať na dohľad. Ale podotýkam, boli sme len dve. Ako doplnenie pridávam poznatky, cena na útulni Ďurková bola už 7€/os. a na Čertovici je krásny domček záchrannej služby, kde je to naozaj príjemné, cena je od 10€/os. Čo sa týka časti Čertovica – Priehyba, je to neskutočne zarastený terén, kde sa ťažko pohybuje, tiež kvôli popadaným stromom a je ľahké zablúdiť, časy na smerovníkoch veľmi nesedia z reálnym časom. Na časti Donovaly – Prašivá to bolo už upratané.

Odpovedať
Renáta 8. júla 2019 - 6:00

Vynikajuci clanok a popis trasy.Akurat planujeme cast tejto hrebenovky z Certovice do Korytnice

Odpovedať
Adriana 20. júla 2019 - 11:59

Popis trasy veľmi dobrý, ešte by sa zišli časy (kedy ste ráno vyrážali a večer dorazili) & denný počet km, nech vieme, my ostatní, ktorí sa chystáme, na čo sa máme pripraviť. Fotky sú krásne a počasie vám tiež prialo. Pekný príspevok!

Odpovedať
Stano 26. júla 2020 - 16:28

Super článok 👍. Zajtra výražame na teambuilding na túto hrebenovku a veľmi nám to uľahčilo plánovanie trasy. Ďakujeme 😊

Odpovedať
Zuzana 6. septembra 2020 - 9:14

Super článok ďakujem

Odpovedať
Darina 28. februára 2021 - 12:55

Perfektne, aj ja sa raz chcem vydat na tuto hrebenovku.

Odpovedať
Jana 1. júla 2021 - 5:34

Ideme to zajtra presne tvoju trasu 💪🏞️🥾☺️😅

Odpovedať
Rudo 7. júla 2021 - 15:56

Dobrý deň.
Po prečítaní tohto článku a mojom absolvovania danej trasy, môžem potvrdiť daný popis ako pravdivý a reálne napísaný… bez prikrášľovania. Napriek tomu, že mám už 62 rokov chýb sa nevyvaruješ, lebo každá túra je špecifická a akokoľvek sa na ňu prichystáš máš na nej stále niečo nepredvídané a tvoj zdravotný stav ,počasie.. ti ju môže počas túry zmeniť… Myslí, že je vhodné prijať každú radu ako aj poznatok a poďakovať za neho.. Verím, že viacerým odvážlivcom a turistom bude, je.. tento článok určite poučný a nápomocný.
Možno malá rada ak idete v skupine je, že silnejší sa musia prispôsobiť slabším a akceptovať stav, že idete na výkon ale nebojujete o prvé miesto!
Prajem všetko dobre

Odpovedať
Braňo 9. augusta 2021 - 1:11

Veľmi dobrý a užitočný článok s popisom…vďaka zaň a prajem, všetko dobré.

Odpovedať
Peter 18. augusta 2021 - 6:08

Skvele napísané len my chýbajú časy

Odpovedať
Katherine 10. decembra 2021 - 13:40

Prekrsáne a milované hory! Najkrajšie miesto aby si človek odpočinul a upokojil sa. A ak sa k tomu pridajú tie všetky povery etno ľudí, potom príbehy sú ešte zaujímavejšie. Zbožňujem tak krajinu, ako i tie tradície, sú živé

Odpovedať
Petra 26. júna 2022 - 14:59

Ahoj, len malý update, na Andrejcovej je už chatár, dá sa tam najesť, čapujú pivko a za noc sa plati 5€ v chate alebo 10€ za stan pre dve osoby 😊

Odpovedať
Ondrej 11. júna 2022 - 12:15

Ktorý mesiac ste boli tuto túru ?

Odpovedať

Zanechajte mi tu koment