01. Zemetrasenia

Najhoršie, čo ťa ráno môže prebudiť, je spev Roba Kazíka z dedinského rozhlasu alebo zemetrasenie. To prvé som zažíval v rodnej dedine, to druhé na Taiwane. Naozaj nikomu neprajem zažiť ani jedno ani druhé. Našťastie aspoň od tých zemetrasení máme na Slovensku pokoj. Obyčajne je to len malé chvenie, na ktoré sa dá zvyknúť. Niekedy však príde aj ničivejšia sila a vtedy končí všetka sranda. Vtedy by som najradšej pobalil kufre a utiekol domov za tým Kazíkom z rozhlasu.

02. Žiadna pitná voda

Na Taiwane si musím vodu vždy prevariť, alebo kúpiť v obchode. Predstav si, že si po poriadnej opici, v ústach máš sucho jak na saharskej púšti a večer predtým si si zabudol pripraviť vodu. Žiadne také, že napijem sa z kohútika… Buď si obaríš hubu čerstvo prevarenou vodou, alebo sa musíš doplaziť do obchodu.

03. Davy ľudí

Taiwan má 22 miliónov obyvateľov. A zároveň je menší ako Slovensko. Čo z toho vyplýva? Davy a ľudia všade kam sa pozrieš. Ja si potrpím na dostatok osobného priestoru, to mi však v tejto krajine často nie je dopriate… A teda som si na Taiwane potrpel až až.

04. Teplo a vlhko ako v saune

Okrem pár zimných mesiacov je to na Taiwane takmer na nevydržanie.  To najhoršie začína už v máji.  To sa ani poriadne nedá opísať, bez toho, aby som nepoužil 20 nadávok. Ale skúsim… Každodenne okolo 36°C s 85% vlhkosťou. Takže pocitová teplota niekde okolo 42°. Pocit jak v saune. Šaty neschnú, lepím sa, potím sa, nespím. Na Slovensku som bežne behával 12 km a keď som došiel domov, tak som si zapálil a išiel ešte venčiť psa. Tu sa idem zgrcať už po pár kilometroch. Bez behania.

Z posilňovne neodchádzam dopotený a zničený. Už tam tak prídem! Bez klimatizácie sa nedá fungovať, ale moje oči klímu neznášajú a sú na ne citlivé. Ráno sa tak budím s očami tak červenými, že vyzerám ako keby som celú noc plakal pri Titanicu.  No a takto by som mohol pokračovať. To neznesiteľné teplo mi veru mimo Taiwanu chýbať nebude

05. Že si neviem v reštaurácii vybrať z menu

Jedlo na Taiwane je úžasné. Len sa treba vedieť zorientovať v menu, aby si ho vedel človek aj objednať

Mandarínčina je jeden z najťažších jazykov, minimálne pre Slováka. Či už jej čínske znaky alebo výslovnosť.  Vždy, keď prídem sám do reštaurácie alebo pouličného stánku mimo turistickejších oblastí, tak som v riti. Jednak si neviem prečítať čo ponúkajú a jednak si to neviem ani vypýtať. Darmo som sa predtým naučil nejaké frázy – Taiwanci mi často kvôli mojej zlej výslovnosti nerozumejú. Tiež treba povedať, že Taiwan je jedna z krajín, kde angličtina veľmi nefičí a dohovorím sa tu s ňou len zriedkavo.  Má to však jednu výhodu – často po náhodnom výbere ochutnám niečo nové. Aj keď niekedy nemám šajnu, čo práve jem

06. Taiwanci jazdia ako blázni, hlavne na skútroch

Darmo sú Taiwanci snáď najpriateľskejší národ na svete. Akonáhle sadnú za volant alebo na skúter, prebudia sa v nich zabijacké inštinkty. Inak si to ich jazdenie neviem vysvetliť.  Kritické je to hlavne na úzkych cestách bez chodníkov, kedy mám každých pár sekúnd pocit, že to do mňa niekto na tom skútri napáli.  Tiež netreba čakať, že ti niekto zastaví na prechode alebo ti dá len tak prednosť, aj keď si na hlavnej ceste.

07. Drahý alkohol

Na Taiwane si rýchlo rozmyslíš, či zoberieš kamošom v bare kolo. Ceny jedla sú síce približne rovnaké ako u nás, pri chlaste to však neplatí. A tak som si pivo alebo drink vonku často odpustil. Taiwancom to nevadí, milujú svoje jedlo a keď idú cez víkend von, väčšinu riešia len to, čo budú jesť. Ale pravý slovenský alkoholik tu bude mať ťažké časy!

08. Nedostupné alebo drahé mliečne produkty

Tvaroh, cottage cheese a rôzne tvrdé syry? Zabudni, alebo si priplať! Na Taiwane je všetko, čo sa týka mlieka, drahé alebo nedostupné.  Vegán mávne rukou, ale ak je niekto závislý na mliečnych produktoch a syroch ako ja, tak bude mať ťažkú  odvykačku.

09. Vzduch vo veľkých mestách

Smog, výfukové výpary z tisíciek skútrov, smradľavá kanalizácia. Dýchať vzduch minimálne v hlavnom meste Taipei nie je žiadna sranda. Viditeľnosť tiež stojí väčšinou za hovno a občas by som sa odtiaľ najradšej teleportoval do slovenského lesa a poriadne sa nadýchol čerstvého príjemného vzduchu.

10. Smetiari, ktorí hrajú Beethovena!

Jedna z najotravnejších vecí na živote v Taiwane. Tak, ako som v rodnej dedine neznášal dedinský rozhlas, tak na Taiwane neznášam, keď ide ulicou smetiarske auto. Dookola totiž vyhráva dve hlasné melódie! Jedna z nich je skladba „Pre Elišku“ od Beethovena. Naozaj. Nepíšem to na drogách. Toto tam fakt je. Vec sa má tak, že Taiwanci počujú známu melódiu a vedia, že je čas vyniesť smeti – rovno smetiarom na ulici. Na jednu stranu zaujímavý nápad, aby sa na ulici nepovaľovali odpadky, ale boli rovno odnášané. Na druhú stranu je tá melódia fakt otravná a počuť to každý boží deň je fakt psycho!

Záver – je život na Taiwane zlý??

Absolútne nie! Nemysli si, že som nejaký hejter. Život na Taiwane milujem. Tento článok je len jeden uhoľ pohľadu a ako vieš, každá minca má dve strany. Úprimne, život na Taiwane mi bude chýbať, pretože ponúka oveľa viac pozitív ako negatív. Či už sú to skvelí ľudia, parádna infraštruktúra, krajina bohatá na hory a lesy alebo jedinečné jedlo. Ale o veciach, ktoré na živote v tejto krajine milujem, napíšem nabudúce

Príspevok 10 vecí, ktoré ma serú na živote na Taiwane zobrazený najskôr Cestuj po svete.

Predpokladal som správne a na vlastnej koži som na Taiwane zažil desiatky zemetrasení. Jedno z nich sa však svojou ničivou silou vymykalo… Len pár mesiacov po tomto nepríjemnom zážitku sa podo mnou triasla zem opäť. Tentokrát priamo v epicentre na ostrove Lombok v Indonézii. Aký je to pocit, zažiť dve silné zemetrasenia? Strašný. Obe mali silu 6,4 stupňa, boli ničivé a zabíjali.  Prečítaj si moje príbehy, v ktorých opisujem tieto strašidelné okamihy.

Na zemetrasenia na Taiwane som si začal zvykať, až kým neprišlo zemetrasenie so silou 6,4 stupňa

Začiatok februára 2018. Niekoľko dní Taiwanom otriasa séria slabších zemetrasení. Prvé zemetrasenia ma mierne vystrašia, pretože mám pocit, že sa mi silno zatočila hlava a strácam rovnováhu. Moja priateľka Chen, ktorá na Taiwane žije celý život ma upozorňuje, že som práve prežil zemetrasenie. „Hm, tak už to mám za sebou. A ani to nebolelo,“ myslel som si vtedy.

Štvrtého februára mestom Taipei otrasú asi 4 zemetrasenia. Je to veľmi nepríjemné, dokonca aj Chen je roztržitá a neberie to na ľahkú váhu. Zo správ mi prekladá,  že toľko silnejších zemetrasení za deň nie je bežné ani na Taiwane.

Šiesty február, 10 minút pred polnocou. Som doma sám, Chen je na rodinnom výlete v Japonsku. Východ Taiwanu je zasiahnutý silným zemetrasením s magnitúdou 6,4.

Akurát vychádzam zo sprchy, keď sa budova začne „húpať“ a veci hrkotať. Podvedome sa prichytím steny a v duchu si prajem, nech to skončí. Pripadá mi to ako večnosť. Pohotovo však aspoň otváram dvere na chodbu – jedno z pravidiel pri zemetrasení. Steny sa totiž môžu poškodiť a zatesniť dvere – váš jediný únikový východ. Druhá vec, ktorá mi prebleskne hlavou je, že na seba musím hodiť tepláky, predsa nebudem utekať von v uteráku. Tým som porušil jednu zo zásad, ktorá hovorí o tom, že by sa človek nemal zaujímať o to, čo má práve na sebe. A proste myslieť na to, aby sa dostal do bezpečného úkrytu. Po tom, čo zemetrasenie konečne ustáva, som rozklepaný ešte hodinu. Neskôr prichádzajú ďalšie otrasy známe ako aftershocks. Ešte aj počas noci o 03:30 prichádza ďalšie zemetrasenie a spolu s posteľou sa kývam doľava doprava. Viem, že v túto noc tak ľahko nezaspím…

O 5 mesiacov na to som zažil ešte horšie zemetrasenie – Lombok, Indonézia

Následky zemetrasenia na ostrove Lombok, Indonézia.

Zatiaľ čo na Taiwane som zažil len zmiernené otrasy z diaľky (aj keď stále veľmi silné), na ostrove Lombok som bol priamo v epicentre.

Na Lomboku som urobil jednu šialenú vec, keď som sa rozhodol za jediný deň zdolať druhú najvyššiu a stále aktívnu sopku v Indonézii – Mount Rinjani (3726 m). Zabralo mi to 19 hodín chôdze a behu a bolo to obrovské dobrodružstvo, o ktorom som napísal aj článok. Po tomto zážitku som bol tak vyšťavený a unavený, že keď som v noci prišiel na hotel, nechcel som nič iné, ako dlhý a nerušený spánok. Nebolo mi to dopriate.

29. júl 2018. Krátko po šiestej hodine ráno sa s priateľkou budíme na silné otrasy a hluk. Celý domček, v ktorom sme ubytovaní sa silno trasie, záclona a sklá silno nadskakujú, celé je to doprevádzané strašidelným ľudským krikom niekde vonku a hlučným rinčaním vecí. Bežím k dverám, aby som nám poskytol únikovú cestu. Zamknuté. Neovládnem stres a kričím na priateľku, kde sú kľúče. Tá chvíľa, kým sa v tom obrovskom strese spamätá a zistí, kam odložila kľúče je nekonečná. Konečne odomykáme, vybiehame von a otrasy aj krik ľudí na okamih prestanú. Vraciam sa späť do izby, aby som na seba hodil nohavice (som len v trenkách). Vyženie ma však ďalší silný otras.

Zemetrasenia prichádzajú znova a znova. Podarí sa mi obliecť a spolu s ostatnými ľuďmi vybieham na ulicu. Každý upiera pohľad na sopku týčiacu sa nad dedinou. Fakt dúfam, že to nie je erupcia. Zdá sa, že nie. Na ulici sú desiatky vystrašených a pobehujúcich ľudí, domácich aj turistov. Elektrina, voda, mobilný signál – nič nefunguje. Chcem vygoogliť čo sa deje, avšak v tej chvíli je to nemožné, domáci takisto nič nevedia. Dostáva sa k nám informácia, že jednému dedinčanovi spadol dom.

Mám strach, že je na vine sopka a že to ešte neskončilo, preto balíme porozhadzované veci (veľmi pomaly, nakoľko prichádzajú ďalšie otrasy a vždy vybiehame z izby von) a vyrážame preč. Chvíľu váhame, pretože máme cestu namierenú popri pobreží a tak máme obavy z tsunami. Napriek tomu sadáme na motorku a ideme sa presvedčiť čo sa deje okolo.

K pobrežiu sa blížime len veľmi opatrne. Ten pocit, keď nevieš čo sa deje a čo môže ešte len prísť neprajem nikomu. Našťastie žiadne tsunami neprišlo a ako som sa dozvedel neskôr, vláda varovanie pred tsunami síce nevydala, ale bol zvolený „yellow alert“, čo znamená možné nebezpečné následky. Cestou míňame stovky ľudí sediacich na uliciach, o niekoľko minút neskôr sú cesty plné húkajúcich sanitiek a záchranných vozidiel. Okrem toho žiadne veľké škody na vlastné oči nevidíme – okrem porozbíjaných fliaš s benzínom, ktoré zvyknú popri cestách predávať domáci. Neskôr však prechádzame okolo mohutnej praskliny na moste, kde je nariadená obchádzka. Chceme si dať prestávku v jednej z lokálnych reštaurácií, opäť však prichádza zemetrasenie a všetci vybiehajú von. Ako čítam neskôr, celkovo ostrov Lombok zasiahlo v ten deň 11 otrasov.

O pár hodín prichádzame do bezpečia na západe ostrova. Zo správ sa dozvedám o prvých obetiach a desiatkach zranených. Fotky popadaných budov naháňajú hrôzu. Tiež sa dozvedám o tom, že sopku Rinjani (z ktorej som zišiel len 8 hodín pred zemetrasením) uzatvorili, pretože na nej boli zosuvy pôdy. Mal som šťastie. Na sopke zostalo uväznených niekoľko stoviek turistov. Neviem si predstaviť aký chaos panoval tam.

Na Lomboku zostávame ešte niekoľko dní po zemetrasení. Zdá sa, že situácia sa upokojila. Ale len deň po tom, ako Indonéziu opúšťame, ostrov zasiahne ďalšie a silnejšie zemetrasenie s magnitúdou 7. V auguste nasleduje niekoľko ďalších ničivých otrasov. Počet obetí je viac ako 560 a je jasné, že Lombok sa bude po týchto tragédiách spamätávať ešte dlho.

Zamyslenie na záver

V 2004 zasiahla Indonéziu oveľa ničivejšia katastrofa, kedy zemetrasenie a tsunami zabilo 230 000 ľudí. V roku 1999 zase na Taiwane zobralo zemetrasenie život  2 415 ľuďom a kompletne zničilo 51 711 budov. Napriek tomu, že som v týchto krajinách zažil zemetrasenia na vlastnej koži aj ja, si takúto hrôzu neviem predstaviť. Keď som vtedy koncom júla 2018 motorkou prechádzal zemetrasením poznačenou krajinou a videl všetkých tých utrápených ľudí a sanitky na uliciach, opäť som si raz uvedomil, ako môže byť každý jeden z nás šťastný, že sa narodil v strednej Európe. Netrápia nás žiadne tajfúny, žiadne zemetrasenia, žiadne sopky a ani vlny tsunami. Buďme vďační, že tam u nás nemusíme myslieť na to, či ten tajfún nad morom zamieri na nás, či nejakú dedinu neevakujú kvôli možnej erupcii, alebo či práve v tejto chvíli neudrie ďalšie zemetrasenie (ako sa napríklad zamýšľam teraz ja, keď na Taiwane píšem tieto riadky)…

Príspevok Zažil som 2 hrôzostrašné a ničivé zemetrasenia. Aké to bolo? Okamihy plné strachu aj obavy z tsunami… zobrazený najskôr Cestuj po svete.

Poznámka autora: Článok vychádza z mojich vlastných skúseností z randenia so 7 dievčatami a momentálne už viac ako ročného vzťahu s taiwanskou priateľkou.  Mnohé postrehy sa zhodujú so skúsenosťami ďalších ľudí a veci spomenuté v článku som konzultoval aj so samotnými Taiwancami. Preto verím, že je článok autentický. Vopred sa ospravedlňujem za určitú mieru zovšeobecňovania. Samozrejme mi je jasné, že každá žena je iná a to platí aj na Taiwane  

1. Taiwanské ženy majú radi chlapov zo západu!

Nech žije pozitívny rasizmus! Nie, srandujem. Avšak nepopierateľnou pravdou zostáva, že Európan, Američan, či Kanaďan je pre taiwanské ženy veľmi príťažlivý. Takmer každý má rád exotiku a inak to nie je ani na Taiwane. Domáci milujú západnú kultúru a prirodzene sa viac zaujímajú o cudzincov.  Rovnako je to aj s randením.  Pre ženy sme zaujímavejší – chcú sa dozvedieť viac o Európe a inej kultúre. Okrem toho sme menej predvídateľní ako taiwanskí chalani a to všetko nám hrá do kariet.

2. Online zoznamky sú tu populárnejšie. Ženy nemajú predsudky voči zoznámeniu cez internet!

Taiwan je moderná a bezpečná krajina. Na obrázku je metropola Taipei.

Taiwan je krajina, kde sú populárne hneď dve zoznamovacie appky. Jednou je Tinder, ktorú poznáme aj u nás a druhou je OK Cupid. Na týchto zoznamkách som nemal problém ísť s dievčaťom von len po pár vymenených správach. Pokiaľ nevyzeráš ako ohyzd z Pána prsteňov alebo nie si perverzný chuj, tak sa pravdepodobne ľahko zoznámiš aj ty. Navyše je tu zoznámenie cez internet úplne normálne. Nikto ťa nebude odsudzovať alebo hovoriť, že to je úbohé.  Taiwan je bezpečné miesto plné ľudí a ľudia si tu v zásade dôverujú, takže s dievčatami netreba dopisovať mesiac predtým ako s nimi pôjdeš von. No proste úplne odlišná situácia ako na Slovensku

3. Čo najlepšie zaberá? Pochváľ Taiwanské jedlo!

A teraz taký insider tip Nezabudni pri zoznamovaní alebo randení povedať niečo dobré o Taiwanskej kuchyni a jedle. Taiwanci sú úplne posadnutí jedlom – to aký majú k jedlu vzťah som nezažil v žiadnej inej krajine. Namiesto toho aby si dievča volal von na kávu, radšej vymysli, kam sa pôjdete najesť. Prípadne to nechaj na ňu – bude nadšená z toho, že ťa oboznámi s taiwanským jedlom!

4. Taiwanské ženy sú často viac tradičnejšie

Samozrejme toto sa nedá zovšeobecniť, ale ideálne bude, ak na to pôjdeš pomaly.  Prvé stretnutia sú tu troška iné ako v Európe. S modernejšími ženami, ktoré žili v zahraničí alebo randili s cudzincami je to tak ako u nás. Ale s niektorými dievčatami nečakaj bozk na prvom alebo druhom rande (a to nehovorím o sexe!). Niekedy je dokonca prvá méta držanie za ruky a až potom prichádzajú ostatné veci.  A niekedy ti dievča nedovolí nič predtým, ako budete „oficiálne“ vo vzťahu.

5. Taiwanky príliš nemusia koncept „kamarátstva s výhodami“

Toto je v podstate pokračovanie predchádzajúceho bodu. Nečakaj, že si tu užiješ príliš veľa one night stands, alebo nezviazanej jeba… neviazaného vzťahu. Dievčatá tu proste chcú vedieť, na čom sú. Či to pre ne má zmysel alebo nie. Aj keď to neviazané kamarátstvo nadviažeš, časom budú chcieť vyvodiť nejaký záver.  Zotrvávať v kamarátstve s výhodami pre ne nemá zmysel.

6. Taiwanky sú radšej „zlaté“ ako „sexy“

Zatiaľ čo u nás sa snažia ženy vyzerať čo najviac sexy, či už postavou, makeupom, alebo vyzývavými šatami, na Taiwane a vo Východnej Ázii je zámer žien vyzerať „zlato“.  Taiwanskí muži to milujú a dokonca aj veľa chlapov zo západu. Mne osobne to príliš príťažlivé nie je, ale 100 ľudí, 100 chutí.

7. To, že máš namakané svaly ti tu nepomôže!

Fitness kultúra začala byť na Taiwane populárna len nedávno. Byť svalnatým chlapom bolo vraj ešte pred pár rokmi výsadou gayov Stále je populárne byť skinny, čiže tenký a chudý, či už si chlap alebo žena. Veľké svaly ti tu veru pri balení žien veľmi nepomôžu. Napríklad takých bezkrkých akých poznáš zo slovenských posilňovní tu ani neuvidíš

8. Väčšina žien (a chlapov) na Taiwane sa tam dole neholí!

Toto keď som sa dozvedel, tak mi padla sánka. Ako sa v roku 2018 môže niekto neholiť?? V mojom prípade som sa našťastie s chlpatým bobrom zoči voči nestretol, ale podľa všetkého (z rozhovoru so samotnými Taiwankami a zo skúsenosti iných chlapov) to je úplne normálne.  Chlapom to nevadí a nikto nevidí dôvod, prečo by sa to malo meniť. Nuž, nekomentujem… Každému príde pekné niečo iné

9. S bradou budeš na Taiwane dosť vynikať!

Taiwanskí chlapi by s bradou vyzerali jak tiger po chemoterapii. Proste nezarastajú tak ako my. A aj kvôli tomu tu takmer nestretneš človeka s bradou.  Veľa žien preferuje hladko oholenú tvár aj na cudzincoch. Len menšiemu percentu žien sa zdajú chalani s bradou mužnejší a sexy. Napriek tomu tu rebelujem a bradu si ponechávam

10. Taiwanky považujú bielu pokožku za sexy. Slnku a opáleniu sa zďaleka vyhýbajú.

Ideálna predstava o tom čo je sexy sa diametrálne líši v Európe a na Taiwane. Zatiaľ čo u nás ženy vydržia ležať 8 hodín na slnku len aby nabrala ich pokožka tmavší odtieň, na Taiwane sa ženy slnku vyhýbajú ako čert krížu.  Tu proste platí, že čím je človek viac biely, tým lepšie (wow, toto znie hrozne)! 

11. Priprav sa na „Sa Jiao“ – špecifické správanie a flirtovanie Ázijských žien

Sa Jiao je názov špecifického správania (a flirtovania), ktoré je bežné v krajinách východnej Ázie (Japonsko, Kórea, Taiwan, Čína). Ťažko ho ako Európan popíšem, ale skúsim. V podstate ide o to, že sa žena chová viac zlato, detinsky, dokonca až rozmaznane. Hovorí veľmi vysokým tónom, skoro ako dieťa. Niekedy ide o akési vyžiadanie si pozornosti za každú cenu, ako keď sa rozmaznané decko hádže v obchode o zem. Ja tomuto nikdy neprídem na chuť, ALE! Taiwanskí muži to milujú. Dokonca mi to jeden  opísal ako vec, ktorá chlapom dovoľuje cítiť sa mužnejšie.  Ehm, ja sa mužne cítim aj bez toho, ale okej.  Na niektoré kultúrne rozdiely som skrátka prikrátky Ako vyzerá Sa Jiao si môžeš pozrieť na videu nižšie:

12. Väčšina Taiwanských žien žije aj v dospelosti s rodičmi

Dievčatá mi na Taiwane prídu tak trochu menej nezávislé a aj keď napredujú v kariére a majú dobre platenú prácu, stále väčšinou bývajú s rodičmi. A to aj okolo 30-ky. Teda pokiaľ sú single a zatiaľ nebývajú s partnerom. Celkovo má rodina na Taiwane silnú tradíciu a ľudia tu nemajú silnú potrebu osamostatniť sa. Tak rátaj s tým, že po úspešnom rande pravdepodobne k nej domov nepôjdete

13. Ženy sú viac hanblivé a intímnosti na verejnosti sú stále tabu

Bozkávanie na verejnosti sa v Taiwane nenosí ani v 21. storočí.  Mladí sa tak často chodia schovávať do tmavých parkov. Intímnosti a hlavne tie na verejnosti sa tu proste berú úplne inak. A ešte upozornenie: Pri zoznamovaní, lúčení alebo gratulácii neprekvap dievča, že ju pobozkáš na obe líca ako to robíme tu na Slovensku. Ver mi, zľaknú sa, čo sa to robí!

14. Taiwanské ženy sú viac žiarlivé

True story. Baby sú viac žiarlivé ako u nás. Zaujíma ich s kým si píšeš alebo kto je to dievča, ktoré ti komentuje príspevky. Tiež nie je úplne v pohode ísť von s kamoškou opačného pohlavia, ak budete len sami dvaja.  Na Taiwane sú vzťahy o niečo silnejšie ako u nás a muž je pre ženu všetkým.  Kamarátstva sú skôr bežné medzi rovnakým pohlavným. No a z toho potom vyplývajú menšie problémy. Dvaja rozumní ľudia si to však vždy vykecajú a aj tento kultúrny rozdiel sa dá časom zjemniť.

15. Taiwanky vyzerajú omnoho mladšie ako sú. Niekedy nemáš šancu uhádnuť vek.

Vďaka génom, ale aj kvôli prehnanej starostlivosti o pokožku, vyzerajú taiwanské ženy o dosť mladšie ako v skutočnosti sú.  Dokonca som sa vyhýbal randeniu s mladšími dievčatami, lebo aj tie 20-ročné vyzerali na 14 Raz som bol na rande s 35 ročnou učiteľkou, ktorá vyzerala o niekoľko rokov mladšie ako ja (vtedy 28 ročný chalan). Matky s dcérami často vyzerajú ako sestry.  Občas sa v tej Ázii cítim ako na inej planéte

16. Taiwanské dievča pre teba spraví prvé aj posledné

Aj tu platí to, čo sa hovorí o mnohých krajinách Východnej Ázie. Že sú tu najstarostlivejšie ženy na svete. Ak sa do muža alebo do frajera hlboko zaľúbia, sú ochotné urobiť všetko pre to, aby bol šťastný.  Teraz samozrejme nečakaj, že ti bude každá taiwanská žena upratovať, variť a starať sa o teba. To nie! Ale ich pozornosť a štedrosť je fakt obdivuhodná. A to môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti

Chceš vedieť o tejto téme viac?

Zaujala ťa táto téma? Viac užitočných tipov o randení a taiwanských ženách nájdeš napríklad na zahraničnom webe taiwandatingtips.com. Čo však odporúčam najviac, je kniha môjho kamaráta Ľuba Juríka, ktorý žije v Ázii už niekoľko rokov a s randením a vzťahmi s Aziatkami má nemalé skúsenosti.  Tak mu tu rovno urobím reklamu (knihu som čítal a považujem ju za veľmi pikantné a úprimné čítanie, inak by som ju neodporúčal): Pozri si viac info o knihe Láska k Aziatkám.

Záver

Ak ťa článok zaujal, pobavil alebo si sa dozvedel niečo nové, nezabudni ho ohodnotiť 5 hviezdičkami. Ak ťa zajíma viac z randenia alebo zo života v Ázii, neváhaj článok komentovať alebo mi napíš súkromnú správu. Rád poradím

Príspevok Aké je randenie a ženy na Taiwane? Tu je 16 postrehov z mojich skúseností! zobrazený najskôr Cestuj po svete.