Máš chuť na peknú rozprávku? Tak táto pre teba asi nebude. Nevhodné pre deti a pre ľudí, ktorých pohoršuje primitívny slovník a príhody.
Bola raz jedna krajina za siedmimi dolami a siedmimi morami, ktorá sa rozkladala na 7000 ostrovoch. Táto krajina sa volala Filipíny a bola taká chudobná, že v nej dievčatá často museli robiť kurvy a chlapi sa dávali prerobiť na dievčatá, aby mohli robiť kurvy tiež. A inak to nebolo ani na bájnom ostrove Boracay, ktorý bol známy svojou krásou, ale zároveň skazenosťou…
A na tomto ostrove raz udatný bloger Peter vykračoval po pláži a kvôli svojej ľahkovážnosti si tam zapálil cigaretu. To ešte nevedel, že tam v kríkoch vyčkávajú zákerní strážcovia zákona, ktorí lapia vydriduchov s cigaretami a dávajú im pokuty. A tak chytili aj udatného Petra. Dali mu na výber. Buď zaplatí 20 eur alebo bude zbierať 1 hodinu odpadky.
Keďže úbohý Peter bol priveľmi chudobný a radšej by tých 20 euro prepil, rozhodol sa zbierať odpadky. Zákerní strážcovia medzitým za podobný zločin odchytili aj francúzsku lesbu a kanadského backpackera. Oni síce chudobní neboli, ale mali dobrý charakter a tak sa rozhodli zbierať odpadky s Petrom. Ako mávnutím čarovného prútika mali zrazu všetci (bloger, lezba aj backpacker) plné vrecia odpadkov. Nebolo to žiadnou mágiou. Jednoducho bola ta pláž tak veľmi zajebaná plastom a špinou, že zaplniť vrecia trvalo desať minút.
Zákerným strážcom zákona zmäklo srdce a kedže nemali náhradné vrecia, prepustili trojicu verejne prospešných pracovníkov na slobodu. Bloger Peter, francúzska lesba a kanadský backpacker a sa pri zbieraní odpadkov spriatelili a rozhodli sa, že peniaze ušetrené za pokutu spolu prepijú (tak ako to mal Peter v pláne aj pôvodne).
Nakúpili rumu a pili a veselili sa na pláži až do rána. Tancovali okolo ohňa, kúpali sa nahí, rozprávali sa o živote a tmavohnedý alkohol tiekol potokom. Ani nevedeli ako a boli ožratí ako svine. V tom z neba zahrmelo a spustil sa lejak ako z krhle. Priatelia sa rozdelili a každý sa utekal skryť pred dažďom iným smerom. To, že sa rozdelili, bola chyba. V dave ľudí sa už nevedeli nájsť. To už bola pokročilá nočná hodina a nebojácny Peter sa radšej vydal k svojmu airbnb ubytovaniu na konci ostrova, kde agresívni psi dávali dobrú noc a človek musel obchádzať nasteroidovaných krvilačných kohútov cvičených na kohútie zápasy. Petra tak čakala pešia cesta nočným ostrovom Boracay, ktorý sa nad ránom mení na veľmi temné a strašidelné miesto.
Zrazu sa začali zjavovať temné mystické stvorenia známe ako „shemale“. Legenda hovorí, že sú to chlapi s ceckami, ktorí sa živia ako kurvy. Tieto stvorenia začali Petra ťahať stranou, šklbať za opasok a núkali mu fajku.
„Fuck you!“ bránil sa Peter, ktorý by za kurvu nikdy neplatil, duplom ak je to chlap.
Zrazu mu však jeden shemale vytrhol peňaženku a začal sa v nej hrabať. Udatný Peter sa ju pokúšal dostať späť napriek spomaleným a menej koordinovaným pohybom. Rozmýšľal, či shemalovi jednu vrazí. Ale ženy sa predsa nebijú. Je to však žena alebo muž? V hlave sa mu zmietali rôzne protichodné reakcie. Nakoniec sa však k peňaženke dostal aj bez násilia a vytrhol ju stvoreniu z rúk. Vydýchol si, poslal shemale kade ľahšie a vykračoval ďalej. Vtedy ho však napadlo obsah peňaženky skontrolovať. A hlava mu zostala v smútku. Tá žena s hlasom hrubším ako Richard Müller mu ukradla 50 eur… Peter sa ju vydal hľadať, ale bohužiaľ stvorenie už stihlo zmiznúť medzi temnými palmami a uličkami ostrova.
Ďalšie dni Peter ľutoval, že si nedával väčší pozor. Keby nebol pil jak doga, podobná príhoda by sa mu nestala. Vtedy vyslovil aj to známe zaklínadlo, ktoré pozná po opici každý. „Už nikdy nebudem piť. Nikdy!“. Hanbil sa sám pred sebou, že sa nechal takto okradnúť.
Nastal čas opustiť Boracay. Peter sa rozlúčil s francúzskou lesbou (backpackera po tom lejaku už nikdy nevidel) a pred odchodom na loď si ešte išiel zameniť peniaze. Ako vždy nestíhal a bol v zhone. V zmenárni mu dali za jeho eurá niekoľko tisíc filipínskych pesos, Peter ich v rýchlosti zobral a utekal na loď. Niečo sa mu však nezdalo. Po opustení boracayského prístavu začal na lodi prerátavať peniaze. A vtedy sa stalo niečo neuveriteľné! Zistil, že v zmenárni mu dali o 3000 pesos navyše. A to je v prepočte takmer 50 Eur!
Peter bol šťastím bez seba. Nikdy neveril v karmu ani v zázraky, ale toto bolo nejaké čarovné znamenie osudu. Čo mu krásny a zároveň skazený Boracay zobral, to mu o pár dní aj vrátil. Dobro síce nezvíťazilo nad zlom, ale 50 eur sa vrátilo. Bolo to preto, lebo sa udatný bloger Peter poučil na vlastnej chybe a povedal, že už nikdy nebude piť? To sám nevedel a ani to nikdy nezistil. V ďalšom prístave si na oslavu šťastnej udalosti kúpil liter rumu a vydal sa v ústrety novým dobrodružstvám!
A v tom zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. Ponaučenie? Síce je na Filipínach ten rum lacný, ale pi s rozumom a dávaj pozor na štetky! 💖
4 komentáre
nemyslim si, ze pouzivanie nadavok je zaujímavy ci priam preukazujuce inteligenciu bloggerov.
Na začiatku článku bolo varovanie, že článok nie je vhodný pre tých, ktorých pohoršujú nadávky a primívny humor. Ja si naopak myslím, že používanie nadávok nijak neznižuje ani nepreukazuje inteligenciu autora a vulgárny slovník je používaný naprieč celou modernou pop-kultúrou. Skôr ma zaujala vaša veta, ktorá príliš nedáva z hľadiska slovenčiny zmysel a sám neviem, či som ju dobre pochopil PS: Jeden vulgárne napísaný článok nepreukazuje inteligenciu ostatných blogerov, ktorých sú tisícky a majú rôzny štýl písania. To je naozaj divné generalizovanie. Pekný deň prajem.
Tak toto bol článok za všetky drobné….. doslovne 🙄
Pobavilo a navyše aj s ponaučením😁👌🏼.