10 postrehov o Slovensku z pohľadu Taiwanky

by Peter Kincel
8 komentárov
10 postrehov o Slovensku od Taiwanky

Yu-Chen je 27 ročná cestovateľka z Taiwanu, ktorá momentálne žije a študuje v Kanade. Nakoľko už dlhšie tvoríme pár, tak prišlo aj na to, aby som jej ukázal krajinu, z ktorej pochádzam. Na Slovensko prišla na 16 dní, počas ktorej som sa jej snažil predstaviť to najlepšie z našej krajiny a jedla. Chen (ako ju volajú kamaráti) k nám zavítala v ideálnom období – počas zasneženého predvianočného obdobia. Čo hovorí na Slovensko? Čo ju zaujalo, sklamalo, či prekvapilo? To sa dozvieš v tomto článku, ktorý som spísal na základe jej dojmov a poznámok.

1. Ako spozáš Slováka? Pomocou nadávok, do p*či!

Chen pozná v slovenčine asi 15 slov. Z toho tretina sú nadávky. Ako sa ich naučila? Keďže sme spolu rok žili, jednoducho ich počula počas toho, ako som pracoval. Veď kto si pri robote nezanadáva? Navyše keď sa nemusíš krotiť, lebo robíš z domu? Stredoeurópske jazyky veľmi nerozpoznáva, ale keď sa vedľa nás v Budapešti rozprávali dve slečny, Chen okamžite zbystrila a spýtala sa ma, či sú to Slovenky. Pýtam sa „ako si to vedela?!“A ona na to: „They say a lot of ‚do piči‘ and ‚ty kokot'“.  Myslím, že lepší poznávací znak Slovákov som ju nemohol naučiť 🙂

2. Veľa pijeme

Chen si všimla, že na Slovensku veľa pijeme. Na tento fakt som ju pripravoval už dlho a občas som sa na Taiwane zrúbal aj ja, aby videla, ako vyzerá klasický rekreačný slovenský alkoholik bez hanby. Napriek tomu bola na Slovensku prekvapená. Napríklad, že na vianočných trhoch v Žiari nad Hronom už o siedmej večer vyspevovala a tancovala skupinka podgúražených ľudí. Neskôr sa niektorí jedinci už tackali a artikulovali v štýle chodiacich mŕtvol z „The Walking Dead“. Ja som síce na náš zombieland už zvyknutý, ale napríklad na Taiwane klasického ožratého zombíka uvidíte len málokedy (mne sa za celý rok nepodarilo ani raz, za to po príjazde z Ázie do Nových Zámkov som natrafil hneď na dvoch za prvý deň).  Ďalší dôkaz našej alkoholickej kultúry: Prvá otázka v slovenských domácnostiach bola, čo pije a nasledovala bohatá ponuka a výber. Chen sa ma spýtala, prečo majú doma všetci alkohol a dokonca tak veľa.  Hmm,  čo ja viem.. pre istotu?

3. Máme krásne hory

Tu nemám čo dodať. Chen bola našimi kopcami, špeciálne Tatrami, veľmi očarená. Ako sama hovorí „Vždy keď som ráno pozrela na tie vysoké hory, tak som bola v úžase. Takto nejak som si predstavovala Švajčiarsko. Nevedela som, že aj Slovensko má takéto kopce.“ 

Slovenské hory

4. A ešte krajšie doliny, zámky a dedinky

Síce pieseň „V dolinách“ jej príde smiešna, hlavne keď ju občas zahučím ja, ale naše doliny a malebné dedinky v nich ju zaujali. Farebné domčeky, kostolíky a zasnežené rána ako z rozprávky – také doliny na Taiwane veru nemajú.

Bojnický zámok

5. Na verejnosti sme chladní a zamračení, nikto sa neprihovorí a málokto sa usmieva

Zo všetkých národností, s ktorými sa Chen stretla, sú Slováci zatiaľ „najodťažitejší“ národ. Teda aspoň čo sa týka správania na verejnosti, v reštauráciách alebo v obchodoch. Vyzeráme zamračení, málokedy sa smejeme, naše predavačky a čašníčky pôsobia často monotónne a chladne. Navyše s nikým z okoloidúcich za 16 dní na Slovensku neprehodila ani slovo. Hovorí, že oproti Juhovýchodnej Ázii, Taiwanu alebo Kanade je to veľmi iné a aj cudzí ľudia sa tam k vám často správajú veľmi otvorene a priateľsky. Nuž, precestoval som 50 krajín a musím jej v tom dať zapravdu. Slováci naozaj na uliciach nepôsobia ako najvrelejší a najpriateľskejší národ na svete.

6. Pravá pohostinnosť panuje až v domácnostiach

O Slovákoch sa hovorí ako o pohostinnom národe. O pohostinnosti k cudzincom by sa dalo polemizovať, ale akonáhle ste „oznámený“ hosť, situácia sa chvalabohu mení 🙂 Chen sa o pohostinnosti presvedčila až pri návšteve mojej rodiny a kamarátov. Tu sa už cítila veľmi vítaná, ponúkaná množstvom jedla a alkoholu.  Veď to poznáš: „Daj si ešte zákusok, daj si ešte za jeden z becherovky, nechodťe ešte, daj si ešte toto, hento“. Navyše si prešla klasickým zoznamovaním s bozkávaním na obe líca, čo predtým videla len vo filme Borat. Pre Taiwancov je to tak trochu šok, nakoľko sa takémuto blízkemu kontaktu dosť vyhýbajú (dokonca tam nie je bežné ani také podávanie rúk). Zrazu sme pôsobili vrelo a priateľsky až až 🙂

7. Naše tradičné jedlo je mierne rozporuplné. A príliš slané.

Chen zrejme nebude najväčšou fanynkou tradičného slovenského jedla. S napätím som očakával, čo povie na bryndzové halušky. Bohužiaľ nezachutili.  To celkom chápem, bryndza má veľmi špecifickú chuť a mne samotnému začali šmakovať len pred pár rokmi. O niečo lepšie dopadli zemiakové pirohy, ale tiež to nebolo na jednotku.  Zo syrov si obľúbila len parenicu. Oštiepok a podobné varianty sa jej zdali až príliš slané. Čo si však naozaj zamilovala, boli jedlá okolitých kuchýň, ktoré u nás tradične jeme. Guláš, langoš, klobáska a úplne najviac to u nej vyhrala cesnaková polievka so syrom a opekaným chlebom. Celkovo u nej slovenská kuchyňa dopadla tak 50/50.

Slovenské tradičné jedlo

8. Veľa fajčíme, dokonca veľa žien a mladých

Toto som si sám veľmi neuvedomoval, až kým som nezačal cestovať. Všimla si to aj Chen. Na uliciach sa nestačila čudovať, koľko ľudí u nás fajčí a dokonca aj žien, čo v Ázii alebo v Kanade vidieť pomenej. Mnoho fajčiarov je aj v rámci mojej rodiny a kamarátov, ktorí si chodili každú chvíľu zapáliť. Pamätám si, že z jej partie a desiatok kamarátov na Taiwane nefajčil nikto. Najviac ju dostalo, že sme videli fajčiť aj naozaj mladých ľudí a študentov pred školami. Vraj u nich fajčia na školách len najväčší gangstri. Nuž, iný kraj, iný mrav 😀

9. Vyzeráme staršie

Chen nechápala, ako môžu byť chalani na strednej škole už zarastení! Celkovo Európania (a Slováci) pre ňu vyzerajú oveľa staršie, ako by vraj vyzerať mali. Pre nás je to normálne, ale na Taiwane 30 roční ľudia vyzerajú ako 19 roční.  Aké to len majú šťastie…

10. Sme oveľa menej multikultúrnejší ako iné krajiny

Za 16 dní Chen na Slovensku nevidela žiadnych aziatov, žiadneho černocha, či muslima. Pravdepodobne len zhoda okolností , celkovo sme počas zimného obdobia nestreli veľa zahraničných turistov a vynechali sme Bratislavu. Ale.. Taiwan síce tiež nie je najmultikultúrnejšia krajina, ale iné rasy a zmiešané páry vidno dosť často. O Kanade nehovoriac. U nás nič. To nie je žiadna kritika, ani pochvala, len jednoducho odpozorovaný fakt, ktorým bola Chen mierne zaskočená.

Celkové zhodnotenie Slovenska z pohľadu taiwanskej turistky

Slovenské doliny

Chen považuje Slovensko za fakt nádhernú krajinu, ktorá ju svojou prírodou a scenériami prekvapila nad očakávania a bude sa sem rada vracať. Závidí nám 4 ročné obdobia, sneh a aj také obyčajné a pre nás samozrejmé činnosti, ako je sánkovanie. Obľúbila si moju rodinu a kamarátov, avšak ako národ na ňu slováci pôsobili mierne chladne a keby cestovala sama, asi by sa necítila príliš vítaná. Slovenská kuchyňa pre ňu nebude číslo jedna, ale klobásku, údenú parenica, domáci džem, alebo cesnačku si dopraje hocikedy znova. Zaujala ma jedna jej otázka, ktorú vyslovila počas cesty autom slovenskými dolinami a ktorá je podľa mňa perfektným ukončením článku:

„Prečo sa vaši ľudia tak málo usmievajú a sú takí zamračení, keď žijú v takej nádhernej krajine?“

4.8/5 - (96 votes)

Možno sa vám bude páčiť

8 komentárov

Eva 29. decembra 2018 - 21:58

Narazila jsem na tvůj blog přes tvoji FB stránku před časem a protože sama ráda cestuju, tak jsem tě hned začala sledovat. Momentálně jsem na semestr na studijním pobytu na Taiwanu, a proto jsem si nenechala ujít tenhle článek a musím říct, že to v podstatě všechno sedí.
Já sama jsem napůl Češka, napůl Slovenka (s převahou Maďarů spíš ale teda :D) a co se týče té přátelskosti, tak může být Chen ráda, že nebyla v Čechách, když se jí Slováci zdáli zamračení a ne moc přátelští 😀 To nevim, co by říkala tam. Mně osobně Slováci připadají ohromně přátelští a vždycky si to tam užívám, pak se vrátim zpátky domů k věčně nasranejm Čechům a řikám si, jaký jsou mezi náma rozdíly.
Tady na Taiwanu sama vidím, jak se Taiwanci usmívají, a protože já mám „resting bitch face“, tak na ně asi na první pohled nepůsobím nejlíp 😀
Akorát s tim kouřením nevim, tady se mi zdá, že kouří dost studentů, ne jen ti gangstři. Nebo možná jsem jen v nějaký horší komunitě 😀
Jinak ti musim pochválit blog, máš to tu super a hlavně ti závidim život, takhle cestovat a mít to jako zaměstnání a koníček zároveň, to by byl pro mě splněný sen 🙂

Odpovedať
Milo 24. marca 2019 - 12:07

„avšak ako národ na ňu Slováci pôsobili mierne chladne“ – iný kraj, iný mrav. Samozrejme iné je to vo väčších mestách, iné na vidieku. Ja som „chlapec z kopaníc“ a tu sú milí, otvorení ľudia. Niečo podobné som zažil aj keď som prechádzal transibírskou magistrálou: v Moskve boli ľudia viac uzavretý, každý sa staral o seba. Zato čím viac východnejšie, tým milší ľudia s ktorými sa dalo bez problémov porozprávať. Na pamiatku mám spoločnú fotku s vlakvedúcim, predavačkou z potravín, pracujúcimi na stavbe či aj policajtmi, ktorí mi veľmi pomohli.

Odpovedať
Jude 14. júna 2019 - 13:04

Skoda, ze tento clanok nie je aj v anglictine, aby som mohla rozposlat kamaratom po celom svete.

Odpovedať
Zdenka Nererová 8. januára 2020 - 20:19

Navštívila som Taiwan. Mám tam od tých čias zopár priateľov. Ľudia, ktorých som stretla, boli veľmi milí a priateľskí. Veľmi som si zamilovala túto krajinu. Aj ja by som uvítala, ak by bol článok v angličtine a mohla by som ho rozposlať nielen tam, ale i do iných krajín vo svete.

Odpovedať
Erika 10. januára 2020 - 23:25

Nedá mi neoponovať, v Taiwane som síce strávila krátky čas, ale jedlo ktoré sa ku mne dostávalo z každej strany bolo na mňa až priveľmi sladké od mäsa cez ryžu po iné bežne ‚slané‘ ingrediencie.. Po týždni som z toho bola dosť zúfalá a to aj napriek tomu, že milujem Ázijskú kuchyňu ale asi holdujem skôr jej pikantnejšej forme.
Druhá vec je, že sa mi ešte nestalo aby ma nejaká z precestovaných krajín neinšpirovala, ak som mala čas ju dostatočne preskúmať a ako príklad, v severských krajinách sa určite tiež nežije zle ale tamojší obyvatelia sa určite nezdajú priateľskejší ako Slováci! Minimálne na prvý (ne)pohľad nie. Vďaka Bohu za našu slovenskú bezprostrednosť. Odporúčam priateľke prísť znova v lete!

Odpovedať
Peter Kincel 10. januára 2020 - 23:46

Niečo na tom bude s tým jedlom, aj keď mne osobne Taiwanská kuchyňa celkom vyhovovala, ale tiež mám radšej kuchyňu Juhovýchodnej Ázie (Thajsko, Malajzia, Indonézia). Keď som po roku prišiel na SK z Taiwanu, tak sa mi to zdalo u nás tiež všetko presolené, možno za to, že na Taiwane s tou soľou šetria 😀

Určite ešte pôjdeme na Slovensko a nie raz, ako píšem v článku, páčilo sa jej u nás a plánuje sa pravidelne vracať . Leto by bolo ideálne, napríklad na nejaký festival, kde ľudia pôsobia oveľa inak, ako keď sú zmrznutí niekde v slovenských malých dedinkách 🙂

Odpovedať
Bye-rhon 15. januára 2020 - 1:08

Žil som 9 rokov na Slovensku. Zažil som socializmus aj rozpad ČSR. Mám na Slovensku vyborných kamarátov. Pivo je vynikajúce, jedlo takisto a dievcatá sú krásne a super cool, zamozrejme že za 2-3 tyždne je tažko spoznať Slovensko a Slovakov. Hodnoty a slovenské zvyky sú bližšie k hodnotám latinčanov, než azijčanov. Slovensko je vzácna perla v Strednej Európe. Veľa krát kľúčom sociálnych kontaktov je dobré pivo alebo alkohol.

Odpovedať
Lucka 10. mája 2020 - 9:07

Ahoj Peto!

Tvoj clanok mi preposlal priatel zo SK. Zasmiala som sa na nom. Ja som vacsinu zivota vyrastala a zila v USA ale vzdy som rada cestovala a obzvlast spat do nasej domovyny, lebo mi pride stale krasna a ocarujuca a citim sa tam jednoducho „ako doma“ viac ako kdekolvek inde ;). Chen ma v urcitych veciach pravdu ale vela zalezy aj na tom v akej spolocnosti sa clovek pohybuje. V nasej rodine napr. malokto fajcy. Ked som tam po rokoch prisla konecne zit a to s detmi, tak som spoznala vela novych ludi, nasla som si perfektnych priatelov. Ani jeden z nich nefajci. Malokto z nich pije. Natrafila som stale, ci na uradoch, ci v obchodoch a aj na ulicy na ludi, ktory sa na mna usmiali a boli ochotny…mozno preto ze som sa sama usmievala? O tej zamracenosti Slovakov som len pocuvala od druhych ale malokedy som takeho cloveka stretla. V NY ich je tiez dost. Verim, ze clovek si pritahuje k sebe seba-podobnych ludi a skusenosti. No tu nasu pohostinnost obdivovali z uzasom aj priatelia z Rakuska…ze tam to tak lahko neuvidis. Ale je sranda vidiet krajinu, ktoru clovek trochu pozna z ineho pohladu. Som rada ze sa Chen tam dostatocne pacilo aby sa vratila. Odpust mojej slovencine…je trochu vymyslena :D…lebo som vacsinu zivota studovala v statoch. No ak by si nahodou chcel dobry preklad do anglictiny o ktory tu zopar ludi ziadalo…rada Ti s tym pomozem. Drzim palce and keep doing what you’re doing!

Odpovedať

Zanechajte mi tu koment