Ako vyzerá zbesilý rok v živote cestovateľa? Môj príbeh, výdavky a štatistiky

Rok 2017 bol môj najbláznivejší rok v živote. Veľa som cestoval aj predtým, ale tento rok som to vytiahol na úplne iný level. Pre inšpiráciu, ale aj kvôli sebe, som spísal rekapituláciu tohto šialeného roka. Prečítaj si môj príbeh, v ktorom nič netajím a píšem aj o osobných a pikantných zážitkoch. Okrem iného sa dozvieš, čo všetko sa dá za rok zažiť, koľko peňazí to môže stáť plus ďalšie zaujímavé štatistiky.

Tip: Ak ťa zaujímajú hlavne štatistiky a výdavky, môžeš rovno preskočiť na túto čast.

Január: Ako to celé začalo?

Niekoľko minút po polnoci si s kamošmi vinšujeme šťastný nový rok. Hneď potom sa vonku pripitý dívam na hviezdy a v hlave analyzujem predchádzajúci rok. Bol super, jeden z najlepších v živote, ale chcem viac. Viem, že ho opäť dokážem prekonať. Potrebujem spraviť niečo veľké. Robiť to, čo ma napĺňa, užívať si život naplno, zažiť nové dobrodružstvá. Aj po vytriezvení je tá myšlienka v hlave.  O 10 dní si kupujem jednosmernú letenku do Ázie.

Ako cieľ si vyberám Filipíny a Borneo. Kupujem najlacnejšie letenky s niekoľkodennými prestupmi. Nadšenie sa strieda s pocitom nervozity a vnútorným hlasom „Ty debil, čo zas vymýšľaš.“

Odlet je až vo februári, ale v januári sa nenudím a pred odchodom do exotiky si užívam zasnežené Slovensko. Hlavne Vysoké Tatry a opustený Slovenský raj (posledné roky tam chodím na túry výhradne v zime, keď je tam prázdno).

Február: Čarovný Istanbul a na bezdomovca v Kuvajte

Vo februári ma čakajú predcestovné vybavovačky. Ale toto je nudááá! O tom, čo všetko treba vybaviť pred cestou do Ázie, napíšem v inom článku 🙂

Keď ide leto (teda aspoň pre mňa), február si krátim makaním v posilke. Tehličky na bruchu však opäť nie sú, tak nakoniec do batožiny pribaľujem viac tričiek. Zídu sa mi. Lúčim sa s rodinou, kamošmi, so psom a nastáva deň D. Odlet do prvej destinácie – Istanbul. Otec ma berie na letisko a na otázku „Kedy sa vrátiš?“ odpovedám „Tentokrát netuším“. Na rozlúčku ma objíme. To nikdy predtým pri lúčení nespravil. Do očí sa mi tlačí slza, radšej sa ponáhľam k odletovej bráne.

Istanbul nad očakávania

Istanbul ma milo prekvapuje. Som ohromený a hneď ho zaraďujem medzi TOP mestá v Európe.

• Za tri dni stíham pobehať hlavné pamiatky, pijem čaj pri západe slnka pri Hagia Sofia, či ochutnávam pravý turecký kebab
• Jednu z mešít navštevujem aj počas modlitby (napriek tomu, že turistom je vtedy vstup zakázaný).
• Najviac ma dostane krásny výhľad z Galata tower.
• Prespávam v jednom z najhorších hostelov ever (už zafajčená recepcia s piatimi mačkami bola celkom bizarná, ale šetriť sa musí).

Jediný turista v Kuvajte

Presúvam sa do Kuvajtu. Brutálne neturistická krajina, ku ktorej nájdeš len minimum cestopisov. Jedno však viem – je celkom drahá a ja idem cestovať na dobu neurčitú, takže si nemôžem dovoliť rozhadzovať peniaze. Preto prepínam na punkový štýl cestovania (tzn. ako posledná socka).

• Prespávam na letisku a v parku, jem fazuľu z konzervy a cestujem špinavými autobusmi spolu s lacnou pracovnou silou z chudobných krajín.
• Na letisku žiadna úschovňa, preto sa s dvomi veľkými batohmi nachodím po meste ako kkt.
• Počas mojej návštevy nestretávam žiadneho iného turistu. Peržania si ma ako netypického cestovateľa (backpackera) celkom obzerajú.
• Celkom dobre si pokecám so starým Peržanom, ktorý je na prechádzke so svojimi ženami.
• Mesto samotné má svoje pekné miesta a v rámci leteckého prestupu stojí za návštevu. Ako cieľovú krajinu by som si však Kuvajt nevybral.

Marec: Párty, ženy, vodopády, pláže, žraloky. Filipíny!

Z Kuvajtu letím deväť hodín do hlavného mesta Filipín – Manily. V celom lietadle je dokopy asi 5 ľudí, takže ležím cez tri sedačky. Klíma je vypeckovaná tak, že let trávim spánkom v triaške.

Najškaredšie mesto na svete – Manila

Manila je peklo. Najhoršie mesto, ktoré som navštívil. Špina, bezdomovci, k*rvy a ani tie krajšie časti mesta takmer nestoja za fotku. V hosteli spoznávam pohodového cestovateľa z Grécka a presúvame sa preč.

Párty život na ostrove Boracay

Ďalšie dva týždne trávim na ostrove Boracay.  Maličký ostrov plný turistov, známy predovšetkým vďaka divokému nočnému životu a krásnym plážam. A o to mi išlo. Chcem si užiť zábavu, spoznať nových ľudí, ležať pri mori.

• Najprv bývam u filipínskej rodiny. Od pláže je to niekoľko kilometrov a na dvore chovajú strašidelných bojových kohútov. Vidieť život miestnych je však super skúsenosť.
• Neskôr sa presúvam do hostela. Tam spoznávam množstvo cestovateľov z celého sveta a stáva sa zo mňa rekreačný alkoholik. S novou partiou po večeroch popíjame na pláži rum (extrémne lacný – 2 Eurá za fľašu), vedieme debaty o našich cestách a živote, potom sa presúvame do plážových barov a klubov.
• Celý ostrov pobehám pešo, okrem preplnených miest si užívam aj prázdnejšie pláže
• Jedno popoludnie musím vykonávať verejno-prospešné práce a zbierať odpadky z pláže. Jednoducho som fajčil na pláži a nevedel som, že je to zakázané. Prichytili ma strážnici a namiesto pokuty som si vybral čistenie pláže. Hneď mám zo seba lepší pocit.
• Každé ráno opicu liečim kokosovým šejkom a premáham sa do práce, ale keďže myseľ je perfektne zresetovaná, ide to dobre a tvorím jedny z mojich najlepších dizajnov. Toto som potreboval. Mať impulz a po práci nepozerať blbé seriály, ale oddychovať na pláži, piť vychladené pivo a večer tancovať na piesku v spoločnosti rovnako pozitívne naladených ľudí.

Adrenalín aj ženy na ostrovoch Cebu a Bohol

Najviac sa kamarátim s dvomi backpackermi, z Francúzka a Vietnamu. Tí sa ku mne pridajú aj po prelete na ostrovy Cebu a Bohol. Dva týždne cestujeme spolu a je to jednoducho parádne. Pár dôvodov prečo:

• Objavujeme ostrovy na motorkách, vidíme najmenšie opice na svete a kopce, ktoré pripomínajú obrovské mraveniská
• Skáčeme zo šialených výšok do vodopádov
• Plávame so žralokmi veľrybími (to sú také tie 10 metrové rybičky)
• Šnorchlujeme s korytnačkami a hejnami sardiniek
• Večer flirtujeme s dievčatami na párties. Atmosféra v plážových baroch je uvoľnená, občas sa podarí so ženou odísť Francúzovi, inokedy mne (v tom čase je Vietnamec už ožratý, nakoľko nestíha európske tempo pitia).
• Neskôr sa k nám pridáva cestovateľka z Malajzie. S ňou zdieľam spoločnú izbu a k nášmu kamarátstvu pridávame aj iné benefity. Pri cestovaní ide všetko tak nejak rýchlejšie. Či už nové kamarátstva alebo neviazané vzťahy.

Môj pôvodný plán bol zostať na Filipínach 3 mesiace. Po prvom mesiaci zisťujem, že predĺženie víz na dlhšie obdobie je poriadne drahé a moje plány padajú. Za tú cenu si radšej bookujem najlacnejší let preč. Zhodou okolností mám preto zrazu letenky do Taiwanu.

Marec na Filipínach bol perfektný, jeden z najlepších v živote. Presne by to vystihovala veta „Užiť si každú sekundu dňa naplno“. Koncom marca sa však musím rozlúčiť s kamarátmi a je mi fakt smutno.

Apríl: Taiwan v znamení randenia

Taipei nie je láska na prvý pohľad…

Na Taiwane ma čaká mesiac života. Netuším, čo tu budem robiť. Už počas cesty z letiska mi chýba partia a Filipíny, náhle sa cítim strašne sám. Zlú náladu umocňuje sychravé počasie. Navyše zisťujem, že angličtina je tu na minimálnej úrovni a dorozumievať sa bude ťažké. Večer zaspávam s pocitom ľútosti nad tým, prečo som si radšej nekúpil tie predražené filipínske víza. Okrem toho mám pokazený notebook (na ktorý sa mi vyliala fľaša rumu). Ak ho nesprevádzkujem, moja cesta skončí. Bez neho sa neuživím…

…ale nakoniec si Taipei obľúbim

Ďalšie dni sa to zlepšuje. Objavujem Taiwanskú kuchyňu, ktorá právom patrí medzi TOP na svete. Po hroznom jedle na Filipínach je to balzam na žalúdok. Spoznávam hlavné mesto – Taipei a začína sa mi tu celkom páčiť. Dokonca mi notebook opravia na počkanie (aj keď ma to stojí viac ako 100 €) a môžem opäť pracovať

Rande na každý deň

Rozhodol som sa, že po neustálych presunoch a dňoch plných aktivít na Filipínach, si dám v Taipei pauzu a budem sa viac venovať práci a športu. Chýbajú mi však ľudia. V hosteli síce spoznávam niekoľkých ľudí, ale tí sa tu väčšinou zastavili len na pár dní. Okrem toho spoznávať ľudí zoči voči je v Taipei kvôli jazykovej bariére ťažké. Tak skúšam opäť niečo nové. Sťahujem zoznamovacie appky Tinder a OkCupid a čakám, čo to prinesie.

Som viac ako prekvapený. Dievčatá píšu samé, už po pár vymenených správach nie je problém dohodnúť si rande. Chalan z Európy je pre nich asi zaujímavý. Prvý týždeň to neustriehnem a za 7 dní mám rande s šiestimi babami! Zisťujem veľa o Taiwanskej kultúre, jedle, ženách a spoznávanie mesta je tiež počas randenia zaujímavejšie.

Nájdenie spriaznenej osoby

Postupne zostávam v kontakte len s jedným dievčaťom. Volá sa Chen, podnikáme spolu výlety a viac menej randím zvyšok mesiaca len s ňou. Dokážeme sa spolu rozprávať hodiny a rozumieme si po všetkých stránkach, ale keďže odchádzam, ničím sa neviažeme. Na konci apríla sa s Chen musím rozlúčiť, objímame sa na letisku a aj keď viem, že mi bude chýbať, nehovorím jej to. Viem, že neznáša lúčenie a nechcem ho robiť príliš emotívnym. Letím preč.

Máj: Opäť Filipíny, tentokrát po Slovensky!

Prilietam späť na Filipíny a presúvam sa na Palawan, ktorý každoročne víťazí v rebríčkoch najkrajších ostrovov na svete. Tu sa stretávam s bratom a kamarátmi. Po mesiaci bez alkoholu s chalanmi koštujem domácu pálenku. Opäť ma čakajú drinky, pláže, šnorchlovanie a parádne prírodné scenérie.

Nádherné ostrovy Palawan a Coron

Palawan a Coron sú úžasné miesta a bohužiaľ  to vedia aj čínske cestovky. Masová turistika čínskych turistov v záchranných vestách to tak trochu kazí, ale stále sa tieto ostrovy oplatí navštíviť. Prečo sa to oplatilo nám?

• Deň na kajakoch, keď sme prepádlovali na ostrov Cadlao a mali pláže len pre seba
• Šnorchlovanie, koraly a výlety loďou k maličkým filipínskym ostrovom
• Návšteva potopeného japonského vraku a krásne lagúny
• Kamaráti tiež pobehali na motorke okolie El Nida a našli ľudoprázdne pláže
• Fajn západy slnka s pivom v ruke na pláži Las Cabanas

Bohužiaľ zažívam aj nepríjemné veci. Jeden večer sa opíjam až príliš, budím sa na neznámom mieste medze chatrčami a nič si nepamätám. To mi stačilo na dávku sebareflexie, aby som si povedal, že takýchto zážitkov stačilo. Okrem toho je v našej skupine občas prítomná ponorková choroba. Síce som rád, že po dlhej dobe vidím kamarátov zo Slovenska, ale potrebujem niečo iné. Potrebujem byť pre zmenu sám, bez ľudí, bez randenia, bez alkoholu, bez cigariet.

Máj – Jún: Borneo! Splnený cestovateľský sen a potulky džungľami

Kamaráti letia späť na Slovensko, ja sa presúvam k rovníku na tretí najväčší ostrov na svete – Borneo. O tejto destinácii som voľakedy len sníval akurát tak s prstom na mape a ani by ma nenapadlo, že sa tam reálne dostanem. Teraz ma tu však čaká celých 40 dní!

Prales, príroda, či pláže severného Bornea

• Ocitám sa v národných parkoch, chodím sám po trekingových cestičkách v pralesoch, niekedy celé hodiny nestretnem nikoho iného
• Potím sa, som doštípaný komármi, vyhýbam sa všemožnému hmyzu, občas utekám pred agresívnymi opicami, napriek tomu si džungľu a spätie s prírodou užívam
• Absolvujem plavbu po rieke na okraji džungle a vidím nosaté opice, ktoré žijú len na tomto ostrove. Tiež navštevujem orangutany v rehabilitačnom centre. Jeden z nich mi ukradne a potrhá obľúbené tričko
• V pralese ma každý deň chytí lejak, tak na pár dní zamením džungľu za pláže a kryštálovo čisté more
• Okrem Malajzijskej časti Bornea navštevujem menší moslimský štát Brunej. Prvý krát zažívam striktný Ramadán, keď nesmieš počas dňa jesť, piť, fajčiť, či sexovať.
• Pokračujem do odľahlej časti Bornea, kde sa dá dostať len malým lietadlom Tu si prezerám jeden z najväčších jaskynných systémov na svete. V obrovských jaskyniach človeku padá od úžasu sánka. Večer pozorujem milióny netopierov, ktoré vyrážajú z jaskýň na lov.
• Takmer celý mesiac cestujem sám, ak nerátam zopár cestovateľov, s ktorými občas podebatujem pri jedle. V posledných dňoch však spoznávam baby z Holandska a tiež niekoľko ďalších ľudí. V ich kruhu trávim svoje narodeniny, pijeme whiskey v chatrči na okraji pralesa a ako darček dostávam plyšového krokodíla (takmer každý cestovateľ na Borneu živého krokodíla videl, ja som to „šťastie“ nemal, tak som dostal aspoň takéhoto).
• Konečne sa mi darí vidieť vzácny kvet Raflézia (najväčší kvet na svete), ktorý som hľadal už pred rokmi v Thajsku
• Na konci júna sa ako inak lúčim s novými kamarátmi. Čaká ma Južná pologuľa.

Jún – Júl: Romantika, surf a objavovanie Bali

Prilietam na slávny indonézsky ostrov Bali. S Chen z Taiwanu sme stále v kontakte a dohodli sme sa, že za mnou na dva týždne priletí. Po Borneu potrebujem oddych, preto na Bali trávime čas klasickou dovolenkou:

• Spíme v hoteloch s bazénmi, užívame si romantické večery pri západe slnka, väčšinu dňa oddychujeme na pláži.
• Okrem toho stíhame motorkou pobehať juh Bali a objaviť pláže, ktoré nie sú preplnené turistami.
• Všade so sebou vláčim gitaru, ktorú som si kúpil hneď po prílete. Plním si tak dávny sen len tak si brnkať a spievať na poloprázdnej pláži v exotickej krajine pri západe slnka.
• Objavujeme tiež oblasť okolo mesta Ubud – ryžové polia, mystické hinduistické chrámy, a vodopády

Gili ostrovy a vhupnutie do vzťahu

Okrem Bali tiež zavítame na maličké ostrovy Gili, ktoré za hodinu dokážeš po obvode obehnúť aj pešo. S Chen nám je viac ako dobre, preto sa rozhodneme, že budeme oficiálne vo vzťahu. Napriek faktu, že od seba žijeme 9 000 km. Odkedy cestujem, viem, že svet nie je také obrovské miesto ako sa zdá. Preto sa pri jej odchode domov lúčime s tým, že určite niečo vymyslíme.

Zvyšok mesiaca trávim ďalším objavovaním Bali

• Požičiam si motorku a podnikám niekoľkodňový, takmer 500 km roadtrip po Bali
• Niekoľko krát premoknem v chladnejšom vnútrozemí, ale objavujem malé osady plné milých ľudí a vodopády bez turistov.
• Na severe si zase privstanem na pozorovanie delfínov.
• V závere Bali tripu sa presúvam späť na pláže a po roku opäť skúšam surfovanie. Spočiatku trpím, sypem zo seba všetky slovenské aj anglické nadávky, som dobúchaný, ale aj tak na túto zábavu nedám dopustiť

Júl: Irán s najmilšími ľuďmi na svete

Z Indonézie sa mi vážne nechce odísť, ale rodine chystám prekvapenie. Najprv však na týždeň prilietam do Iránu. Na Irán som ochotný obetovať 400 Eur, ktoré si beriem v hotovosti, keďže platobná zahraničná karta je vám tu akurát tak na ozdobenie peňaženky. Hneď na úvod však platím viac ako 80 eur za víza a poistenie. Opäť zapínam cestovanie na štýl „punkáč – bezdomovec“.

• Objavujem hlavné mesto Teherán, odkiaľ sa vydávam na dvojdňovú túru na vrch Tochal (3 964 m.). Spomenul som už, že Irán je v júli peklo a cez deň je teplota aj 42°C? Tak si predstav v tomto teple šlapať na 4 kilometrový kopec, na ktorom nie je takmer žiadny tieň. Aby som však nepreháňal – hore bola celkom zima.
• Z Teheránu sa presúvam autobusmi takmer 1000 km na juh a spoznávam historické mestá Shiráz a Isfahán. Tiež zrúcaniny Persepolisu – niekdajšieho sídla Perzskej ríše.
• V noci spím v autobusoch, rána dospávam na staniciach, kde ma však budia strážnici, nakoľko je to zakázané. Preto si občas hodím šlofíka na lavičke v parku.
• Počas celej cesty stretávam hromadu milých a pohostinných ľudí, ktorí so mnou zdieľajú jedlo, sú zvedaví na moju krajinu, alebo ma len tak vítajú v Iráne. Nikde na svete som toľko pohostinných ľudí nestretol a nikde som sa necítil taký vítaný. Voči Iránu máme predsudky, ale je to jedna z najlepších krajín na cestovanie.

August: Prekvapivý návrat domov

Na Slovensko prichádzam na konci júla, pár dní sa schovávam a rodičia stále nič netušia. Presne na maminu 50-ku však prichádzam domov. Prvý ma vidí otec, s úsmevom na perách hovorí „Ty si debil“ ako reakciu na to, že som až doteraz môj príchod tajil. Mamu prekvapím pri varení. Začnem jej vinšovať, no hneď ako ma uvidí, začne radosťou plakať. Môj vinš zrejme ani nepočúva.

Počas celého cestovania sa ma rodičia cez skype pýtali, kedy prídem domov a či vôbec stihnem maminu rodinnú oslavu. Stihol som 🙂

Leto na Slovensku

Po 157 dňoch na cestách sa na Slovensku dávam dokopy. Účet zíva prázdnotou, takže žiadne veľké veci nepodnikám. Trávim čas s kamarátmi a rodinou, opäť sa teším zo svojho psa, cvičím, učím sa čínštinu, zažívam chatovačky a opekačky, okrem toho stihnem aj nejakú turistiku, dedinské hody, či kamarátovu svadbu.

Každý deň volám do Taiwanu a udržujem vzťah na diaľku. Slovensko mám rád, ale po všetkých mojich cestách a zážitkoch som už definitívne presvedčený, že v nudných Nových Zámkoch teraz žiť nevydržím (ospravedlňujem sa všetkým Novozámčanom). S vedomím, aké sú na svete úžasné miesta a že sa dá žiť úplne odlišne a naplno, by som doma trpel. Po krátkom čase zarábam na letenku do Taiwanu. Koncom októbra sa opäť (už ani neviem po koľký krát) lúčim s ľuďmi, ktorých mám fakt rád. Čo ma mrzí, že tu musím zase nechať svojho psa, ktorého som pôvodne plánoval zobrať so sebou. Snáď nabudúce.

Október: Kratučká návšteva Pekingu

Koncom októbra letím do Taiwanu s prestupom v Čínskom hlavnom meste Peking. Môj plán navštíviť Zakázané mesto mi kvôli nekonečnej rade návštevníkov mi nevychádza. Nevadí, prejdem si iné zákutia a olympijské mesto s pestrofarebnými štadiónmi. Peking ma síce neohúri, ale večerná jesenná prechádzka mestom je celkom fajn.

November a december: Život na Taiwane

Chen mi už dopredu pomohla s prenájmom bytu. Taipei už poznám, preto sa zabývam celkom rýchlo. Dokonca už nemám problém jesť s paličkami ako keď som sem zavítal prvý krát. Moja čínština je slabá, ale učím sa. Už necestujem. Konečne som sa na moment usadil a dokonca som spokojný tam kde som. V Taiwane trávim Vianoce a aj oslavy nového roka. Ohňostroje vypálené z jednej z najvyšších budov na svete (Taipei 101) sú epické. Perfektná bodka za perfektným rokom.

Koľko ma to celé vyšlo a ďalšie štatistiky

Záver: Zhodnotenie roka 2017 v skratke a nové ciele

Po celom roku som s peniazmi na mizine, ale neľutujem ani jedno minuté euro. Niekto si možno povie, že žijem nezodpovedne, alebo že peniaze vyhadzujem do vzduchu. Ja hovorím, že žijem v prítomnosti. Nepotrebujem sporiť na materiálne bohatstvo. Namiesto toho si chcem povedať, že svoj život žijem naplno. A to sa mi darí. Vďaka tomuto nastaveniu sa cítim slobodný.

Posledný rok som sa nechal unášať cestou bez konkrétneho cieľa a vďaka tomu som opäť spoznal kus sveta, získal zážitkov na 3 životy, užíval si prítomnosť žien a dokonca ma to priviedlo do nového vzťahu. Zhodou okolností som sa presťahoval na Taiwan, ktorý som dokonca nikdy ani neplánoval navštíviť. A som tu šťastný.

Uvidíme čo prinesie ďalší rok. Možno opäť skúsim stratégiu „menej plánov, viac spontánnych rozhodnutí“. Ako každý rok, aj teraz verejne spíšem moje hlavné ciele:

• Chcem si udržať rovnaký životný štýl aj po ôsmy rok. Viem, že hypotéka, materiálne somariny a klasická práca mi radosť neprinesie. Cestovanie a sloboda áno!
• Určite sa chcem tentokrát viac zamerať na nové pracovné aj hobby projekty (ako napríklad tento blog). Nakoľko v tomto smere posledné roky stagnujem.
• Nastal čas navštíviť aj iné kontinenty okrem Európy a Ázie
• Sebarozvoj považujem za jednu z najdôležitejších vecí v živote. V posledných dvoch rokoch som získal mnoho nových skills. Od základov španielčiny a čínštiny, jazde na motorke, pokusov so surfovaním až po mnoho hodín strávených v posilňovni a športom k lepšiemu telu a zdraviu. Určite chcem v tomto trende pokračovať.

Čo prajem do nového roka tebe, milý čitateľ?  

Rob to, čo ťa baví, choď za svojimi cieľmi, občas urob spontánne a odvážne rozhodnutie. Viac cestuj a objavuj svet okolo seba. Nestagnuj a pracuj na sebe. Tieto veci pomáhajú (nielen) môj život robiť lepším, verím že pomôžu aj tebe. Proste sa na to nevyser, nebuď pasívny, nečakaj na modré z neba, ale sprav si svoj rok taký, ako si želáš. Nech sa Ti v novom roku darí! 😉