10 vecí, čo ma na cestovaní serú!

by Peter Kincel
23 komentárov
10 vecí, čo ma na cestovaní serú

Hneď na úvod poznamenám, že cestovanie milujem! Ale o tom aké je krásne, čo nám dáva a čo máme na ňom radi už bolo popísané mnoho. Čo tak pohľad z opačnej strany? Ja som síce človek, ktorý zo svojej zóny komfortu vystupuje často, napriek tomu ma pri cestovaní občas zastihne vec, ktorá ma skutočne naserie alebo sa kvôli nej cítim nepohodlne. Poďme sa rovno pozrieť na to, čo (nielen) mňa na cestovaní serie najviac:

1. Keď sa nemám kde vysrať

Áno, problém číslo jedna, ktorý ma serie najviac je, keď sa nemám kde vysrať. Nepotrebujem luxusný záchod, prežijem to aj v prírode, dokonca aj turecký hajzel a.k.a diera v zemi sa dá s ohrnutým nosom vydržať. Ale dám modelovú situáciu: Trmácaš sa v noci autobusom niekde v laoských kopcoch, do autobusu pre 40 ľudí natlačia 80, držíš to v sebe už niekoľko hodín a každý výmoľ na ceste je stresová situácia. No a napokon autobus zastaví o druhej v noci v strede ničoho v nehostinnom prostredí, kde jediný záchod je neidentifikovateľný ošťaný a obsraný objekt s miliónom múch a komárov, ktorý by si nedoprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Už vieš o čom hovorím?

2. Keď je klimatizácia nastavená na teplotu „zamrzni ty zmrd“

Klasika v Ázii. Vonku 35 stupňov, v autobuse (v lietadle, v obchode) o 20 menej. Tak rád by som si na cesty v trópoch zbalil len tričká a plavky, ale bohužiaľ na dlhších cestách by som pri presunoch skončil s nachladnutím. A vlastne som aj niekoľkokrát skončil. Fakt nechápem tú logiku nastaviť klimatizáciu takto, namiesto rozumnej pohodlnej teploty.

3. Keď sa ma taxikár snaží oklamať

Ak by sa ma niekto opýtal, v ktorom turistickom meste sú poctiví taxikári, tak prisahámbohu by som nevedel.  Taxíkom sa snažím za každú cenu vyhýbať, ale keď už príde na túto výnimočnú situáciu, tak sa mi pravidelne stáva, že sa ma snažia oklamať. Buď ponúkajú prestrelenú cenu a nevedia, že som chudobný Slovák, ktorý im na to neskočí, alebo majú nastavený taxameter tak, že na ňom naskakujú horibilné sumy, alebo sa snažia chodiť krížom krážom po meste, aby nahnali viac kilometrov. Človek aby bol furt v strehu a dával pozor, aby ho neodrbali. Bohužiaľ, toto ma fakt serie a taxikári majú u mňa nulovú dôveru.

4. Keď mám predražený vstup alebo službu, len kvôli tomu, že som cudzinec

Na jednu stranu to chápem a treba niečo vyťažiť  z turizmu a motivovať domácich, aby navštevovali pamiatky. Čo však nemám rád, keď je tento rozdiel v cene aj 300%. To už je poriadny rip-off. Napríklad v takom Iráne pýtajú vstup pri všetkom a treba zaplatiť cca 5 – 6 eur len za to, že som cudzinec.  Takže ak si chcem pozrieť 5 mešít za deň, denný rozpočet sa pekne natiahne. Podobne je to aj v Thajských národných parkoch a xy ďalších miestach. Ďalší level sú obchody bez cien, v ktorom ti od oka vyrátajú vyššiu cenu, lebo si turista. Nuž, treba si asi len zvyknúť, že pre mnohých domácich sme len chodiace peňaženky.

5. Čínske stáda dovolenkárov

Tento typ turizmu príliš nechápem, aj keď sa snažím. Ani neviem, ako si to môžu užívať oni sami, keď ich naraz niekde „vylodia“ a miesto sa behom okamihu zaplní stovkami ľudí, ktorí sú vedľa seba natlačení, kričia po seba a vyťahujú svoje obrovské tablety, aby odfotili každý kameň. Nedajbože je na nejakom mieste voda. To musí mať každý z nich krikľavú oranžovú záchrannú vestu a celá scenéria sa tým pádom mení na nepoznanie. Tieto návaly z čínskych cestoviek mi proste nesedia – objavia nejaké pekné miesto, vrhnú sa tam a devastovanie prírody ja odštartované. Číňania mi samozrejme nevadia,  dokonca s nimi rád prehodím pár viet, pokiaľ nejde o ten typ grgajúcich a nekultivovaných jedincov, čo pri jedení dokážu mľaskať tak, že prehlušia aj rádio. Čo ma serie, je to stádové chovanie a neregulovaná masová turistika bez nastavených pravidiel.  Niektoré miesta na svete by si naozaj zaslúžili nejakú reguláciu a nastavenie kapacity ľudí, lebo inak sa tam budeme akurát tak všetci tlačiť a namiesto prírody budeme mať fotky čínskych dovolenkárov (a to nehovorím o tom, jak zaplače mother príroda).

6. Otravní predavači a taxikári

Hello my friend! Hello My brother from another mother! Where are you from? Massage? Taxi? Weed??

Poznáš to? Otravné, že? Človek len vyjde na ulicu a už po ňom niekto kričí, len aby z neho dostal peniaze. Na exotických miestach úplne stačí, že je človek biely alebo má v rukách foťák. Trúbia na neho taxíky, hučia tuk-tukári, predavači ponúkajú všetko od klobúkov po trávu. Prvé dni sa to dá zniesť a s úsmevom slušne odpovedám „nie, ďakujem“, ale po pár dňoch ma to už serie a nastupuje tvrdá ignorácia.

7. Keď mi let znepríjemňujú ostatní pasažieri

Lietanie a dlhé presuny dokážu byť vyčerpávajúce. Špeciálne, ak máte šťastie na nie úplne ideálnych spolupasažierov. Ja sa snažím byť tolerantný a chápajúci, ale dokáže byť niekto naozaj spokojný, ak mu v priebehu letu kope do sedadla neposedné dieťa? Alebo tam huláka banda opitých slovenských dovolenkárov? Prípadne ak si vedľa vás sadne 150 kg hovädo, ktoré sa cez opierku prelieva do vášho osobného priestoru?

8. Nekonečný čas v radách na letiskách

Toto je táák otravnéé! Vždy som rád, keď sa podarí prejsť celým procesom raz dva, ale to je skôr ojedinelé.  Normálne je to skôr vystátie rady na check-in, potom na kontrolu batožiny, potom na kontrolu pasu, 10 hodinový let a zas to isté – čakanie na batožinu a nekonečné postávanie v rade na imigračnej kontrole.  Niektorí ľudia to asi milujú, lebo ja osobne nechápem ani státie v rade, kým sa otvorí gate. A tiež státie v uličke lietadla po pristátí, pokiaľ neotvoria dvere. Tí ľudia čo to robia musia byť poriadni masochisti.

Trpezlivosť nie je moja silná stránka a toto ma jednoducho ubíja. Ako rád by som bol, keby mali na letiskách viac zamestnancov, ktorí sa postarajú o rýchlejší priebeh…

9. Komáre!

Komáre sú moje prekliatie. Keď mi niekto povie, že ma má rád alebo ma ľúbi, tak je to nič v porovnaní s tým, ako ma milujú komáre! Keď cestujem v skupinke, ostatní si často tento otravný hmyz ani nevšimnú, zatiaľ čo ja mám už 5 štípancov.  Bez kvalitného repelentu v exotických krajinách večer ani nemôžem vyjsť von.  Raz som dokonca skončil kvôli poštipnutiu v kambodžskej nemocnici. Odvtedy tie tvory neznášam ešte viac.

10. Ak niekto v hosteli chrápe. Alebo smrdí. Alebo je bezohľadný kkt.

Spanie v hosteloch z času na čas zvolím nielen preto, že je to najlacnejšia forma ubytovania, ale aj kvôli tomu, že je to perfektné miesto na spoznávanie ďalších cestovateľov. Nevýhoda je v tom, že v jednej miestnosti spolu spí aj 15 ľudí a to prináša vysokú šancu, že niekto z nich chrápe, smrdí alebo je bezohľadný  kokot.  Niekedy je dokonca tá koncentrácia dosť vysoká aj keď je v miestnosti menej ľudí – napríklad raz v Istanbule sme boli na izbe len štyria. Jeden šľahol smradľavé ponožky pod posteľ, aby celá izba voňala, ďalší nahlas chrápal a tretieho to sralo tak, že začal búchať topánkou do postele a všetkých pobudil. No nenaser sa!

Na záver

Tak toto bolo 10 vecí, čo ma na cestovaní serú najviac. Nevadí mi časový posun, ani nepohodlná posteľ, ani keď sa spálim,  ani že musím vláčiť ťažký batoh. To všetko prežijem,  ale veci spomenuté hore má spoľahlivo naserú vždy. Ale na cestovanie určite nezanevriem. Napriek zopár otravným záležitostiam toho ponúka veľmi veľa a tie krásne miesta a zážitky za to všetko stoja 🙂

Čo hovoríš na môj zoznam? A čo serie na cestách teba? 

4.8/5 - (62 votes)

Možno sa vám bude páčiť

23 komentárov

Jana 26. apríla 2018 - 20:12

Peter, skvelé postrehy; možno si nemusel byť až taký vulgárny… iste by si to dokázal mnohé vystihnúť aj cez „obyč“-lexiku. Avšak, chválim. Výstižné!! Veľa zážitkov a ďalších postrehov. Digi-nomádka.

Odpovedať
Peter Kincel 27. apríla 2018 - 5:10

Ďakujem pekne za pochvalu aj konštruktívnu kritiku 🙂 Áno, išiel som trošku na hranu s tou vulgaritou, ale pri tejto téme mi tento tón a expresívne pomenovania sedeli lepšie. V bežnom živote si tiež nejdem pre nadávku ďaleko, keď sa rozprávam s kamarátmi a podobný otvorený a úprimný prístup by som si chcel držať aj na blogu. Ale skúsim to zmierniť, nechcem nikoho pohoršovať 🙂 Ďakujem a tiež prajem veľa šťastných ciest a zážitkov 😉

Odpovedať
Mario 26. apríla 2018 - 21:59

Ak sa chces menej nesierat, k tym taxikom, je super alternativa uber. A ktomu chrapaniu, stuple do usi a krytka na oci na spanie 😉

Odpovedať
Peter Kincel 27. apríla 2018 - 5:13

Jasne, keď sa dá, tak využívam Uber, alebo v Ázii aj dosť populárnu službu Grab taxi. To je 100 a 1. Len nie vždy a všade je to rozšírené, alebo nemám v mobile net 🙂 Inak tie štuple do uší musím zohnať, lebo väčšinou to skúšam prehlušiť hudbou a slúchadlami, ale ticho je pre spánok zdravšie 😀

Odpovedať
Lenka 27. apríla 2018 - 13:49

Četli jsme to s kámoškou u kafe se super výhledem, kdy nám za zády řvala banda vietnamčíků…a prostě nás srali 😀 takže za mě vulgární výrazy úplně v pohodě, bez nich by to prostě nevystihlo situaci tak dokonale 🙂 My jsme se mega nasmály, za mě super článek!

Odpovedať
Lenka 27. apríla 2018 - 13:50

četly….ooops 😀

Odpovedať
Peter Kincel 1. mája 2018 - 7:19

Teším sa, že sa môj článok čítal v takom parádnom prostredí! Teda až na tých hlučných vietnamcov, viem si to predstaviť 😀 Ďakujem za pochvalu, som rád, že pobavilo 🙂

Odpovedať
Sajmon 28. apríla 2018 - 17:38

preto sa snažím vyhýbať turistickým destináciám, Indočína ma práve kvôli tomuto moc nezaujíma, možno tak Laos, ale stratený niekde v provincii Naryn v Kirgizsku a takmer nič z uvedených vecí nehrozí… alebo kľudne taký Národný park Besh-Tash pod mestom Talas v severo-západnom Kirgizsku, v okruhu 50-60 km stoja dokopy štyri budovy a cestou stretnete zväčša len miestnych bačov s palicami, koníkmi a stádami oviec, kôz atď. najlepšie hneď po sezóne, september-október tam turistov ťažko stretnúť 🙂 Tadžikistan, západná časť Pamíru (tzv. Alay) žiadni turisti, žiadni otravní ľudia, paráda 🙂

Odpovedať
Peter Kincel 1. mája 2018 - 7:22

To musia byť krásne cesty. V dobrom závidím, niekedy nie je nad to vypadnúť ďaleko do miest bez ľudí a nástrah modernej masovej turistiky. Tieto oblasti mám aj ja na travel liste, takže verím, že aj mne sa tam skôr či neskôr podarí vycestovať. Ďalšie príjemné cestovanie bez nasratia prajem 😉

Odpovedať
Niva 1. mája 2018 - 17:47

Nezbývá mi nic jiného než jen kývat a souhlasit se vším uvedeným, zvlášť ty záchody jsou pořádně stresová situace 😀 o dětech ani nemluvím. Mám na ně snad štěstí a vždycky jsou to rušící rozmazlenci, co brečí půlku letu nebo kopou do sedačky. V takovou chvíli bych si přála, aby dělali speciální oddělení jen pro rodiny s dětmi 😀

Odpovedať
Peter Kincel 18. mája 2018 - 6:36

Áno, je to kruté povedať to takto nahlas, ale fakt nepoznám človeka, ktorý by bol nadšený ak vedľa neho v lietadle plače a kope dieťa 😀 Na druhú stranu je super, ak rodiny nesedia doma a cestujú. Takže toto celkom ešte chápem a dokonca aj rád tolerujem, pokiaľ sú to fakt neni rozmaznanci. Horší sú niektorí dospelí jedinci, ktorí by mali mať už rozum a napriek tomu sa správajú v lietadle ako kkti 🙂

Odpovedať
Zuza 5. mája 2018 - 20:59

Sleeping bus v Laose je maso. Komáre ľúbia aj mňa. Súhlas s väčšinou pripomienok.

Odpovedať
Peter Kincel 18. mája 2018 - 6:38

No sleeping autobus v Laose, Vietname, či Kambodži je masaker… Ale čo nás nezabije, to nás posilní (okrem tých komárov, tie ma nijak neposilňujú) 😀

Odpovedať
Soňule 17. mája 2018 - 22:12

skvělé! naprosto souhlasím :D. S těmi komarama tě naprosto chápu, mám to stejně, všichni moji kamaradí max 1 štípanec a ja 25 jen na nohach :D. v Thajsku si mých skvělych štípanců všiml jeden thajec a doporučil mi mastičku, něco jak bývala tygří mast. A musím říct, že vážně parada. štípance přestaly svědět, hnis se vytahl a bylo po. 🙂 tak doporučuji v Asii sehnat, jestli budeš mít cestu. 🙂

Odpovedať
Eli 17. mája 2018 - 22:30

Heh 😀 😀 😀 😀 Tak tohle vůbec není vulgární ale upřímné 😀 😀 😀

Odpovedať
Martin 17. mája 2018 - 23:35

Tak hlavne cesi a slovaci maji potrebu sledovat vsechny kolem sebe , mi jsou treba asiati na dovolene u prdele at si foti co chteji ale dalo by se to krasne nazvat . NA CO NEJVICE NADAVAJI UPLAKANI CESI A SLOVACI VE SVETE

Odpovedať
Peter Kincel 18. mája 2018 - 6:28

Mne je tiež jedno čo si fotia. Čo mi vadí je celková bezohľadnosť v týchto skupinách – masová neregulovaná turistika (na niektorých miestach by úplne stačil nejaký limit na max počet ľudí), často šliapu po koraloch, lebo nevedia plávať a celkovo im chýba taká tá cestovateľská etiketa. Ja chápem, že je to iná kultúra a výchova – ale pokiaľ táto masová čínska turistika škodí prírode a turistickým miestam, tak myslím, že mám právo to kritizovať 😉

Odpovedať
Jana 25. mája 2018 - 15:05

Hahaha, mam pocit ze si asi posledne tri mesiace cestoval s nami 😂 este by som pridala to vecne trubenie v indonezii a azii a absolutnu ignoraciu chodiacich ludi. Cinanov uz snad neznasam – niekolkokrat som bola doslova odstrcena ze hej, zavadzias mi na selfie a bezohladni su ze az.

Odpovedať
Milena 11. júna 2018 - 21:29

Tak tohle mě tak pobavilo, že jsem si při čtení skoro krůpla do textilu, protože ty situace jsou mi důvěrně známé a naprosto identické s mým cestováním . Přeji spoustu krásných cest i těmito nepříjemnostmi 😉

Odpovedať
Ivana 8. septembra 2018 - 12:58

Dobre som sa pobavila a našla sa v takmer všetkých bodoch. Úplne najviac je, keď vychytáš kombo. Napríklad že stojíš v rade a zároveň ti treba brutálne srať a hajzel v nedohľadne 😀 a s tými taxikármi maximálny mega súhlas. To sú kkti ešte aj v tom Iráne, na ktorý ja nedám dopustiť. A čo sa týka nadávok, ja som za. Dobre mierený vulgarizmus je lepší než tisíc teplých slov.

Odpovedať
Gabi 10. septembra 2018 - 10:58

👌👌 Paradni clanek! Souhlasim se vsim, no nemam zkusenost s kazdym bodem. Co sere nejvic me, jsou rozhodne nekonecne dlouhe presuny a cekani, ze se vzdycky vsude spalim i kdyz se mazu co hodinu 😃 🙈🙈 bezohledni lidi a klima!
Ale asi to chce ty spunty do usi a masku na oci, poradny svetr a proste to preckat.

Odpovedať
Kristina Spaaz 15. septembra 2018 - 17:17

Hned na začátku pěkně pobavil. S bodem c.5 naprosto souhlasím, ti Cinani jsou všude, a co nejhorší tak oni neumí ridit vubec. Takže my jsme třeba jeli Great ocean road rychlosti 40km/h protože před námi cinani. Pak jsme je potkavali celou dovolenou a už jsem byla úplně otravena ž nich.

Odpovedať
Peter 1. septembra 2020 - 11:50

100% suhlas a vulgarizmy presne sedia! Jedine pochopenie mam pre ceny urcene domorodcom a nam. Vzhladom na ich bezne prijmy a tie mase to povazujem za ok. Zvysok co si popisal je absolutna topka a ohladom tej klimy sa asi bez ofiko cesty skrz urad zdravotnictva (chcel by to nejaku kampan celosvetovu :))neobideme..

Odpovedať

Zanechajte mi tu koment