Pred 30-kou som navštívil 55 krajín. Kde beriem peniaze a čas na cestovanie?

Mnoho ľudí sa ma pýta, ako je možné, že dokážem toľko cestovať.  Kde na to všetko beriem čas a hlavne peniaze? Odpoveď je veľmi rozsiahla. Preto som celý môj príbeh a kompletný rozpis toho, čo ma živí, spísal do článku. Nebudem nič tajiť, preto sa dozvieš aj moje konkrétne zárobky. Verím, že v článku nájdeš iný pohľad na to ako žiť, ako si nastaviť priority a uvidíš, že cestovať sa dá aj z priemerného platu.

Čo za cestovateľa píše tento článok?

Ešte predtým ako sa pustíš do čítania, chcem podotknúť, že si uvedomujem, že počet navštívených krajín nie je merítkom kvality cestovania a spoznávania sveta. Aby som moje cestovanie lepšie predstavil, poskytnem preto ešte ďalšie štatistiky:

• Väčšinou cestujem tak, aby som krajinu spoznal do hĺbky. Preto v mnohých krajinách trávim viac času ako je pre turistu bežné. Niekedy je to dokonca niekoľko mesiacov (Thajsko, Filipíny, Malajzia, Taiwan, Indonézia či Španielsko)
• Keďže mám na cestovanie hromadu času, vyhýbam sa letom a radšej sa krajinami prevážam autobusom, vlakom alebo autom či motorkou. Aj vďaka tomu som po zemi precestoval už viac ako 80 000 km (dvojnásobok obvodu zemegule)
• Aktívnym cestovaním po svete som zatiaľ strávil viac ako 600 dní. Normálnemu Slovákovi, ktorý podľa štatistík strávi cestovaním do zahraničia 13 dní ročne, by to trvalo 46 rokov.
• Vďaka svojmu živobytiu nemusím žiť na Slovensku, preto som napríklad rok života strávil na Taiwane a teraz žijem v Kanadskom Toronte
• Toto všetko som stihol pred svojimi 30. narodeninami.

Zhodnotenie, či cestujem veľa alebo málo nechám na tebe. Ak si myslíš, že je to viac ako dosť a zaujíma ťa, ako si to môžem dovoliť bez toho, aby som mal fotra papaláša (ako to raz zhodnotil nejaký anonym z diskusie), tak čítaj ďalej 😀

Ak sa ti to nechce čítať celé, tu je pár záchytných bodov:

• Moja cesta za životom cestovateľa
• Ako si na cestovanie zarábam + presné zárobky
• Ako si môžem dovoliť z môjho platu toľko cestovať
• Moje tipy a odporúčania ako si vybudovať podobnú voľnosť

Moja cesta za životom cestovateľa

Ako som sa dostal k môjmu živobytiu?

Vždy som rodičom sľuboval, že ak mi raz kúpia počítať, tak sa nebudem hrať hry, ale že ho využijem na učenie a prácu. Pffff… Jasné, že som ako tínedžer strávil hodiny hrania PC hier a zabíjanie náckov vo vojnových hrách bolo na dennom poriadku. Ale inak som ten sľub splnil. Začal som sa totiž zaujímať o tvorbu webstránok. Vtedy to bolo na totálne amatérskej úrovni a tešil som sa z každého úspechu, keď som dokázal vytvoriť niečo vlastné. To vo mne otvorilo akési kreatívne myslenie a skvelý pocit z tvorenia. Pokračovalo to písaním osobného blogu a hodinami čítania a študovania ako fungujú webstránky. Pomáhalo mi to prežiť strednú školu, ktorá ma absolútne nebavila. Kvôli stavebnej škole som musel celé dni rysovať projekty domov, ale svojej novej záľuby som sa nechcel vzdať a tak sa stávalo, že som spával len 4 – 5 hodín denne.

„Tomu čo ma bavilo, som proste dával prednosť. A tento postoj sa mi podarilo zachovať dodnes.“

Tak ako väčšina „skoro-dospelých“ som po strednej nemal tušenie, čo v život robiť. Vtedy väčšinou poslúchneš rodičov alebo podľahneš nalinkovanej predstave života a ideš na výšku, aj keď ju nepotrebuješ a vieš, že ti zbytočne zoberie 5 rokov života a po jej skončení budeš tam, kde si bol 😀 Česť výnimkám a profesiám, ktoré si vysokú školu naozaj vyžadujú!

Samozrejme, že ma výška hneď od začiatku nebavila, tak som pil, vynechával prednášky a venoval sa tomu čo ma baví – tvorbe webstránok. Konkrétne som sa začal zaujímať o dizajn. Teda grafický návrh webstránky predtým, ako sa spracuje do funkčnej podoby.

Ako som začal brať život do vlastných rúk

Grafiku som najprv začal robiť zadarmo. Normálne som si dal vtedy inzerát, že ponúkam svoje grafické služby zdarma.  Boli to hodiny a hodiny práce, z ktorých som nemal nič okrem dobrého pocitu a skúseností. Ale tie boli dôležité. Získal som prvé referencie a mohol si konečne za prácu pýtať peniaze. A boli to fakt smiešne peniaze. Avšak v tomto jobe som začal vidieť budúcnosť. Predstava, že sa budem trápiť na výške niekoľko rokov ma vôbec nelákala. A tak som sa na to hneď v prvom skúškovom období vysral a namiesto učenia som išiel do Prahy na „posledný“ koncert Iné Kafe. Well, vtedy som zistil, že keď ma niečo nebaví, tak to proste skúsim zmeniť, nech to stojí, čo to stojí.

Na výšku som sa vykašlal po 5 mesiacoch.  Do týždňa som sa mal potom nahlásiť na úrad práce ako nezamestnaný. Nechal som si to na poslednú chvíľu, ale hneď ako som tam vošiel a videl tie rady ľudí, tak som sa otočil na päte a povedal som si, že „na toto sa môžem jebať“.  Hneď na to som išiel na živnostenský úrad a vybavil som si živnosť na tvorbu webových stránok a reklamu s marketingom.  Povedal som si, že nejak bude.

A nejak bolo. Stále som býval v podnájme v Bratislave. Vrátiť sa bývať k rodičom neprichádzalo do úvahy, lebo by som to bral ako vlastné zlyhanie. Navyše som ten typ človeka, ktorému je vlastná sloboda a nezávislosť prednejšia ako všetko ostatné, aj keby nebolo na chleba. A ani nebolo. Často som jedol to najlacnejšie jedlo, suché rožky a wifónky. Proste študentský život bez študovania, lebo som potreboval ušetriť na nájom. Platené zákazky však stále pribúdali, dokonca aj veľké (redesign webu pre Ekonomickú univerzitu). Po 4 mesiacoch mojej „kariéry“ a práce (živorenia) z domu si ma vtedy všimla úspešná Bratislavská firma, kde som získal internú pozíciu „junior dizajnéra“.  A tak som prvý a zatiaľ aj posledný krát v živote nastúpil do práce.

Práca v kancelárii a materiálny život ma nenapĺňali…

Práca grafika v office mi dala strašne veľa.  Nabral som skúsenosti a naučil som sa pracovať rýchlejšie, ale stále to nebolo to, čo by ma napĺňalo. Okrem toho som bral aj vlastné zákazky a keď som prišiel o šiestej z kanclu domov, čakalo ma niekoľko ďalších hodín práce. Niekedy som prácou za deň strávil aj 16 hodín. Takto som žil 8 mesiacov života. Som však ten typ človeka, ktorého stereotyp a rutina škrtí. Navyše mi chýbal ten pocit slobody, keď ti za chrbtom nestojí šéf a môžeš si vstávať kedy chceš.

„Vtedy som si už dobre uvedomoval, že ak chceš niečo vo svojom živote zmeniť, nepotrebuješ čítať 20 motivačných kníh a zdieľať 100 inšpiratívnych citátov. Stačí jednoducho nabrať odvahu a neposrať sa z toho.“ 

A tak som dal výpoveď. Rozhodol som sa, že to skúsim na vlastnú päsť. Že si vybudujem nezávislosť, že vystúpim z bežného systému, nebudem si rátať 20 dní dovolenky na rok, čakať na víkendy a trápiť sa v robote, ktorá ma nebaví. Tento riskantný ťah mi vyšiel a v práci som nebol už viac ako 7 rokov.

Stále som však nebol úplne spokojný. Slobodnejší život je úžasný, pokiaľ ho človek využíva dobre. Síce som nesedel v robote, ale som sedel doma. Kupoval som zbytočnosti typu televízor s metrovou uhlopriečkou, drahé špičkové telefóny alebo elektrickú gitaru, ktorú je v paneláku užitočná asi tak ako automat na kondómy vo Vatikáne.

A tak som vymenil stereotyp a materiálne veci za cestovanie!

Len počas dovoleniek, výletov a festivalov som cítil, že žijem v prítomnosti a som naozaj slobodný, nezaťažený bežnými starosťami. Len vtedy som zažíval každý deň niečo nové, užíval si okamih a cítil som sa sám sebou. A okrem toho som k tomu nič nepotreboval, len jeden batoh s niekoľkými vecami.  Už dávno som sníval o tom, ako raz navštívim exotické Thajsko. Rozhodol som sa, že z výletov sa predsa nemusím po pár dňoch či týždňoch vracať späť do nudnej reality. Namiesto toho som z cestovania spravil svoj životný štýl a hneď som svoj prvý trip do Ázie som naplánoval na 3 mesiace!

Bál som sa toho. Nevedel som, či to s peniazmi zvládnem a či je takýto život pre bežného Slováka vôbec možný. Pochyboval som, či sa na mňa klienti nevykašlú, keď nebudem dostupný osobne či na telefóne. Ale aj toto zariskovanie vyšlo a výlet prebehol bez problémov.  Po tomto tripe som si bol istý, že cestovať sa dá dlhodobo aj z obyčajného slovenského platu. Odvtedy som absolvoval mnoho cestovateľských tripov, napríklad aj 5 mesačnú sólo cestu po Ázii a dokonca som sa odsťahoval do Taiwanu.

„Prečo som ti rozpovedal celý tento príbeh? Aby si videl, že zmena typu „klasická práca od deviatej do piatej“ na „život cestovateľa“ netrvá jeden deň.“

Vyžaduje si niekoľko mesiacov až rokov samoštúdia, makania, ale aj hľadania samého seba. No a k tomu všetkému treba kus odvahy robiť správne životného rozhodnutia a nastavenie priorít. Ale na to sa pozrime detailne v ďalšej časti článku.

Ako si teda momentálne na cestovanie zarábam?

Rozpíšem moje zdroje príjmu konkrétne, aby som tu len netrepal motivačný bullshit: 

• Robím dizajn webových stránok pre klientov. To je môj hlavný zdroj príjmu už takmer 10 rokov.  Posledných 7 rokov pre svojich klientov pracujem na diaľku pomocou notebooku a internetu
• Bavili ma filmy, bavilo ma cestovanie, tak som o tom začal písať blog (blogg.sk). Síce som to začal flákať a napísal asi 5 článkov za rok, napriek tomu si to čitateľov našlo. Reklama na blogu mi zarobila za rok niekoľko stoviek eur, čo poskytovalo aspoň nejaké náklad na letenky. Momentálne sú tieto príjmy zo starého blogu oveľa nižšie.
• Keď bolo slabšie pracovné obdobie, tak som neplakal, ale skúsil nový biznis – predaj grafiky na themeforest.com. V podstate som spravil dizajn, ktorý sa tam predáva za pár šupov. Našťastie sa ľuďom páčil a mám tam už stovky predajov. Predaj týchto šablón mi prináša malý pasívny príjem.
• Po novom využívam to, že skúšam na Taiwane učiť angličtinu. Posledný rok v nej komunikujem denno denne, tak prečo to nevyužiť?

Aké sú moje reálne mesačné príjmy, z ktorých si platím svoj život na cestách?

Život a príjmy freelancera, teda človeka, ktorý pracuje na voľnej nohe sú veľmi nestabilné. Preto svoje príjmy nerád priemerujem, nakoľko môže byť každý mesiac úplne odlišný. Za svoj doteraz najúspešnejší mesiac som zarobil spolu cca 2400 €. Za najhorší mesiac považujem február 2016, keď za celý mesiac som zarobil len 10 €. Vidíš ako veľmi sa to môže líšiť?

Ak by som však naozaj mal všetko spriemerovať, posledné tri roky, keď cestujem najviac, zarábam v priemere asi 980 € mesačne v hrubom. To je cca priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku.

Z toho odvádzam každý mesiac zdravotné a sociálne odvody (momentálne cca 215 €) a každoročne v marci tiež daň. Ak si si myslel, že som milionár, ak cestujem toľko po svete, tak som ťa pravdepodobne práve poriadne vyviedol z omylu 🙂

Ako sa teda dá z priemerného slovenského platu toľko cestovať?

01. Cestovanie som si nastavil ako prioritu!

Vzdal som sa materiálneho života a konzumu, vlastním len minimum vecí, nemám hypotéku, mám 13 ročné staré auto, a najlacnejší telefón. Celý môj aktuálny šatník sa zmestí do menšieho batohu. Peniaze investujem do slobody a zážitkov. A takýto život nevyjde o veľa viac ako bežný život v Bratislave, takže si ho aj zo slovenského platu môžem dovoliť.

Príklad 1: Na Slovensku neplatím žiadnu hypotéku a v čase keď som odcestovaný dlhodobo ani nájom. Každý mesiac tak ušetrím cca 200 – 400 Eur, ktoré môžem použiť na ubytovanie v hoteloch a hosteloch. 

Príklad 2: Neplatím žiadny úver za auto, motorku alebo hocičo iné. Takto ušetrím 100 – 200 € mesačne, ktoré môžem využiť na nákup leteniek.

Naozaj je to hlavne o nastavení priorít. V seriály „How I Met Your Mother“ raz zaznela krásna myšlienka. Ak máš nejaký cieľ, tak sa pred každým rozhodnutím v živote spýtaj sám seba, ktorá možnosť ti pomôže tento cieľ splniť. Kúpiť si nové auto? Za tú sumu dokážeš cestovať po svete niekoľko rokov. Fakt potrebuješ najnovší iPhone? Za tú cenu máš dve spiatočné letenky do Ázie. A takto by som mohol pokračovať.  Namiesto zbierania vecí proste zbieram zážitky. Na čo bude človek o 20 rokov spomínať radšej? Ako splácal auto alebo ako surfoval na Bali?

02. Ak je peňazí menej, cestujem lacno a skromne

O lacnom cestovaní boli napísané tony textu na rôznych blogoch. Dobrý cestovateľ vie kombináciou odporúčaní a vlastných skúseností ušetriť nemalé peniaze. Osobne sa navyše dokážem poriadne uskromniť, čo vie môj čas na cestách predĺžiť. Ako veľmi dokážeš vystúpiť z komfortnej zóny je len na tebe. Mne nerobí raz za čas prespať v najlacnejšom hosteli, robiť výlety kedy spím len v stane a jedávam na miestach, kde sa stravujú len domáci a bežný turista by dostal sračku už len pri pohľade na takúto reštauráciu 😀 Keď mám lepší mesiac, nerobí mi problém priplatiť za hotel s bazénom a užiť si pivko v reštaurácii s pekným výhľadom. Svoje cestovanie teda vždy prispôsobujem aktuálnym zárobkom.

03. Cestujem hlavne do krajín, kde sú ceny lacnejšie alebo podobné ako na Slovensku

Najdlhšie trávim čas v krajinách, ktoré sú lacnejšie ako Slovensko, takže tam môžem s mojim platom vyžiť veľmi dobre (napr. Filipíny alebo Indonézia). Na Taiwane, kde teraz žijem, sú ceny podobné alebo len mierne vyššie ako na Slovensku.  Nič mi však nebráni prebrázdiť aj také drahé krajiny ako Island, Nórsko alebo Izrael. Len si v nich viac pritiahnem opasok, strávim tam o niečo menej času a cestovanie si tam spravím o dobrodružnejšie – napríklad prespím v stane v prírode a uvarím si jedlo na plynovom variči 🙂

A kde beriem čas na cestovanie?

Ako som už písal, v klasickej práci som dal výpoveď a tak som namiesto 20 dní plateného voľna získal 365 dní neplateného voľna 🙂 A tu prichádza najťažšia časť môjho životného štýlu – skĺbenie cestovania s prácou. Občas je celkom náročné popri objavovaní krajiny a prežívania v rôznych podmienkach nájsť energiu a čas na prácu. Ale zatiaľ sa mi to darí.

Ako pracujem popri cestovaní?

• Keď cestujem, pracujem vždy po prebudení, kým mám najviac energie. Vtedy riešim malé a nezáživné úlohy, ku ktorým sa inokedy neviem dokopať.
• Veľké a kreatívne úlohy si nechávam vždy na večer. Síce som po dni plnom cestovania fyzicky unavený, myseľ je príjemné oddýchnutá, takže nápady prichádzajú ľahšie.
• Pri cestovaní som paradoxne viac produktívny, ako keď pracujem doma.  Doma človek prokrastinuje, je znudený, prezerá si facebook alebo spravodajstvo. Pri cestovaní chcem čím skôr dokončiť prácu a poponáhľať sa na pláž, takže od roboty zbytočne neodbieham.
• Niekedy si vyhradím týždeň len na cestovanie, ktorý dobieham týždňom vyhradeným na prácu.
• Moje pracovné prostredie? V 80% prípadoch pracujem na hotelovej izbe z postele s notebookom na kolenách 😀 Okrem toho väčšinou pracujem v nejakej kaviarni alebo v spoločenskej miestnosti hostelov.
• Moje cestovanie do veľkej miery ovplyvňujú termíny zákaziek, ktorým prispôsobujem svoje presúvanie a plány.

Moje tipy a odporúčania ako si vybudovať podobnú voľnosť pre dlhodobé cestovanie

• 01. Nastav si aj ty priority
  Toto je vlastne pointa celého článku. Ak chceš veľa cestovať, tak si to nastav ako prioritu. A všetky rozhodnutia prispôsobuj tomuto cieľu. Napríklad ja som raz odmietol prácu s platom 2500 €, pretože by som mal opäť obmedzený počet dní dovolenky a niekoľkomesačný trip po Ázii by nehrozil. Vykašlal som sa na výšku, vykašlal som sa na klasickú prácu, dokonca som odišiel z niekoľkoročného vzťahu, pretože som chcel namiesto usadenia a založenia rodiny ešte vidieť kus sveta. Žiadne z týchto rozhodnutí neboli ľahké a musel som si vybrať riskantný ťah namiesto zaručenej stability.
• 02. Skúšaj a špekuluj so spôsobmi zarábania
  Na začiatku sa určite venuj len jednej veci, aby si ju poriadne zmákol. Ale snaž sa využívať svoj potenciál a skúšaj veci, ktoré ti môžu priniesť finančný zisk bez toho, aby si sedel v práci. U mňa je to momentálne grafický dizajn, ale neskôr chcem speňažiť aj písanie blogu, zamerať sa viac na marketing a sociálne média a chcem začať s predajom fotiek. Okrem toho doučujem angličtinu. Proste špekulujem a skúšam. Profesií, ktorými sa môžeš živiť na cestách je neúrekom: dizajn, affiliate marketing, prevádzkovanie eshopu, kódovanie, programovanie, predaj fotiek, copywriting… Na internete sú návody na všetko. Len sa do toho pustiť.
  
• 03. Makaj, makaj, makaj
  Ako si čítal vyššie, aj ja som trávil dni, týždne a mesiace samovzdelávaním a prácou popri škole, či prácou popri práci 😀 A to odporúčam aj tebe. Makaj, rob kľudne aj zadarmo alebo za drobné, len aby si získal skúsenosti a naučil sa novú profesiu. Bez toho to nepôjde. A ak to raz prinesie dostatok financií, môžeš seknúť s prácou a vydať sa do sveta.
• 04. Uč sa nové veci
  V náväznosti na predchádzajúci bod – uč sa nové veci, nadobúdaj nové skills a nezabudni to využívať vo svoj prospech. Väčšina ľudí na tento bod dosť prudko jebe a roky stagnujú – a to je v živote veľmi obmedzujúce. Ja sa napríklad posledné roky snažím učiť a zdokonalovať jazyky, naučil som sa jazdiť na motorke, zlepšujem sa v písaní, fotení, v natáčaní a strihu videa a úplne som sa ponoril do fitness životného štýlu. Všetky tieto veci mi v živote veľmi pomáhajú a verím, že keď sa v nich zdokonalím ešte viac, tak niečo vyšpekulujem, aby mi priniesli nejaké euro (viď bod 2).
• 05. Využívaj to, čo už vieš a čo ťa baví
  Nie je nič lepšie ako zdokonalovať veci, ktoré už aspoň trochu ovládaš alebo ťa bavia. Baví ťa písanie a knihy? Tak si založ blog a venuj sa napríklad copywritingu. Vieš fotiť? Tak do toho investuj čas a peniaze, kúp poriadnu techniku a začni to robiť profesionálne. Chápeš čo myslím? Každý z nás má nejakú záľubu. Prečo sa v nej nezdokonaliť a nepremeniť ju na svoje živobytie? 🙂

Pre koho tento životný štýl nie je?

• Pre toho, kto potrebuje stabilitu.
  Ak si nevieš predstaviť život bez stabilného príjmu, tak to ani neskúšaj. Zarábanie na vlastnú päsť je riziko. Ako som písal vyššie, mal som mesiac, keď som zarobil len 10 € (a stále som musel zaplatiť 200 eurové odvody). Musíš rátať s tým, že občas stratíš klienta, občas ti niekto nepreplatí faktúru, alebo sa projekt natiahne. Vtedy môžu nastať naozaj ťažké chvíle.
• Pre toho, kto nemá rád zmenu
  Takýto život je sústavná zmena. Každých pár nocí iný hotel, vždy iné pracovné prostredie, občas náročné hľadanie miesta s internetom. Noví ľudia, nové pravidlá, nová kultúra. Ak máš rád svoj stereotyp, tak to nie je pre teba.
• Pre toho, kto sa nevie prinútiť k práci
  Najväčší boj každého cestovateľa, ktorý pracuje na cestách… Ako sa prinútiť k robote, keď máš hneď pod balkónom pláž? Tvoji parťáci chcú dnes piť do rána, ale tebe horia termíny. Treba si uvedomiť, že takýto život nie je dovolenka a každý deň keď nepracuješ, nič nezarobíš.
• S výhodami to prináša aj rovnaký počet nevýhod a treba si dobre zvážiť, či by pre teba nebolo lepšie klasické dovolenkovanie / cestovanie s ušetrenými peniazmi a neskôr návrat do klasickej práce.

Na záver

Dúfam, že ti to tento článok dokázal odpovedať na otázku, ako niekto dokáže dlhodobe žiť na cestách aj bez toho, aby mal bohatých rodičov alebo vyhral v lotérii.  U mňa bol tento životný štýl výsledkom dlhého a náročného procesu, ktorý stále pokračuje. Síce v článku neprinášam žiadny zaručený spôsob, ako žiť život bezstarostného cestovateľa, dúfam, že ti môj príbeh, skúsenosti a rady trochu ukázali, že sa dá život žiť aj inak.

Ďalšie zaujímavé články, ktoré ti odporúčam na túto tému prečítať:

• Milan Bez Mapy o tom koľko zarábajú blogeri
• Cestovateľ Hogy píše o tom ako cestovať a zarábať
• Roland Vojkovský o svojej skúsenosti, že práca na cestách nie je pre každého
• Gabka Kočšová napísala kompletný článok o digitálnom nomádsve (práci na cestách)

Inšpiroval ťa článok? Budem rád, ak ho ohodnotíš alebo zazdieľaš. Ak máš nejaké otázky alebo postrehy, neváhaj sa vyjadriť v komentároch 😉